Fungovanie federálnych úradov v USA v núdzovom režime (tzv. „shutdown“) dnes naplní svoj druhý týždeň a je jasné, že ťahanice okolo riešenia fiškálnej situácie v USA budú stáť v centre pozornosti finančného sveta aj počas tretieho októbrového týždňa. Výsledková sezóna amerických akcií, zverejnenie prieskumu ZEW z Nemecka, alebo čínskeho HDP za tretí štvrťrok, to všetko bude v tieni politických hier vo Washingtone. O to viac, že sa pomerne rýchlo blíži termín naplnenia dlhového stropu. V prípade, že do štvrtku, 17. októbra nebude dosiahnutá politická dohoda demokratov a republikánov o jeho navýšení z aktuálnych 16,7 bilióna USD, Amerike a svetu hrozí veľký problém. Pravdepodobnosť defaultu USA, ktorý by nastal v prípade nedohody, je síce dosť nízka (snáď sa politické špičky v USA úplne nezbláznili), ale každou hodinou rastie.
Trh sa na možnosť ekonomickej samovraždy USA a vypuknutia finančnej krízy podobných rozmerov ako v roku 2008 zatiaľ vôbec nepripravil. Práve naopak, v očakávaniach blížiacej sa dohody akciový benchmark S&P 500 za posledné dva dni získal takmer 3% a celý uplynulý týždeň uzavrel so ziskom 0,85%. Ešte v piatok večer sa zdalo, že dohoda o aspoň dočasnom naplnení dlhového stropu je na spadnutie, ale víkendové rokovania sa skončili neúspechom. Schválenie rozpočtu a navýšenie dlhového stropu naráža na silný odpor najmä v kongrese ovládanom republikánmi. Napriek tomu sa zdá, že väčšie kompromisy budú musieť prehltnúť práve republikáni, ktorých z aktuálneho chaosu obviňuje väčšina americkej verejnosti (53% respondentov podľa prieskumu WSJ/NBC, naopak len 31% opýtaných pripisuje hlavný diel viny demokratom a prezidentovi).
Zatiaľ vychádzajme z realizácie pravdepodobnejšieho scenára dosiahnutia dohody. Takýto vývoj by mal za následok pravdepodobne aspoň krátkodobú rastovú jazdu rizikových aktív. Dosiahnutie dohody v krátkom čase by totiž znamenalo, že ekonomické škody zo zatvorenia federálnych úradov budú len dočasné, a zároveň vzniknutá neistota (chýbajúce údaje, kalkulácia vplyvu US „shutdown“ na ekonomický rast) postrčí FED k predĺženiu aktuálneho objemu nákupov aktív (85 mld. USD mesačne). V takomto prípade by mohli získať najmä akcie, čiastočne aj komodity a ostatné meny na úkor USD. V prípade totálneho krachu rokovaní, platobnej neschopnosti USA a drastických výdavkových škrtov je možné naozaj všetko. Pravdepodobne by sa v hrubých rysoch opakoval vývoj a korelácie z jesene 2008.
Zaujímavý príbeh v poslednom období píše aj zlato. Toto aktívum, v očiach mnohých „uchovávateľ hodnoty“ a „ochrana pred infláciou“, od augusta 2011 zo svojej ceny odpísalo presne tretinu (vo vyjadrení v USD). Ponaučenie pre drobného investora sa neustále opakuje: v prípade, že sa „zaručená“ investícia dostane do centra pozornosti masových médií, treba z daného trhu utekať, v prípade možnosti „shortovať“. Zaujímavá udalosť sa na trhu so zlatom udiala v piatok, kedy sa cena vzácneho kovu v priebehu dvoch minút prepadla o 25 USD (cca 1,8% z aktuálnej ceny zlata). Podľa dostupných informácií bol tento bleskový prepad vyvolaný realizáciou jediného, ale zato obrovského predajného príkazu. Obchodovanie so zlatom na komoditnej burze CME bolo v záujme stabilizácie situácie dokonca na niekoľko sekúnd pozastavené. Z dlhodobého hľadiska sa však nejedná o nijako extrémnu udalosť, keďže ceny zlata sa nezriedka skokovo posúvajú o niekoľko percent. Vývoj ceny zlata sa oplatí sledovať aj vzhľadom na prebiehajúci fiškálny chaos v USA.
Pod drobnohľadom investorov bude počas tretieho októbrového týždňa aj britská libra. V uplynulých mesiacoch si britská ekonomika prešla pomerne dynamickým oživením, čo sa odrazilo na zhodnotení jej aktív. Naposledy však výrazne sklamali údaje o augustovej priemyselnej produkcii, preto budú investori starostlivo sledovať zverejňovanie kľúčových dát o inflácii (utorok), nezamestnanosti (streda) a maloobchodných tržbách (štvrtok). Britská ekonomika to bude mať s prekonávaním vysokých očakávaní čoraz ťažšie. Preto už tento týždeň môže dôjsť k zmenšeniu divergencie medzi optimistickým výhľadom trhu a pesimistickou prognózou Bank of England, čo by sa prejavilo oslabením libry.