Väčšina väčších podnikov v Česku hodnotí s dvojročným odstupom intervencie Českej národnej banky, kvôli ktorým od jesene 2013 oslabila koruna, skôr pozitívne. Pomohli predovšetkým k vyšším ziskom exportérov a tým k väčšej výrobe, poklesu nezamestnanosti a rastu miezd.
Podľa Asociácie exportérov zatiaľ režim devízových intervencií priniesol českým vývozcom v tržbách, zisku a pridanej hodnote približne 400 miliárd korún (14,77 miliardy eur).
Negatívne však hodnotia krok ČNB tie firmy, čo mali zaistené kurzy proti prepadu, predaje dohodnuté v korunách a nákupy v eurách.
Najskôr kritika, potom chvála
Devízové intervencie začala ČNB predvlani v novembri s cieľom zabrániť deflácii, ktorá by viedla k prepadu platov a investícií. Za jediný deň sa jej podarilo znížiť kurz českej meny z približne 25,80 na 27 korún za euro. Krok vtedy kritizovalo mnoho ekonómov, podnikateľov i politikov. Firmy sa zhodujú, že najviac by ich teraz poškodili skokové zmeny kurzu, preto dúfajú v postupné uvoľňovanie režimu.
"Dlhodobé benefity sú nezanedbateľné, ale krátkodobé zmeny v menovej politike vedú k neistote exportérov. Z tohto pohľadu vnímame devízové intervencie ČNB celkovo pozitívne, pretože dlhodobé oslabenie kurzu meny vedie k podpore exportu, čo je pre našu firmu, ktorá 70 percent svojich výrobkov vyváža, veľmi podstatné," povedala hovorkyňa strojárskej skupiny Škoda Transportation Lubomíra Černá.
Devalváciu českej meny si pochvaľuje napríklad aj vedenie strojárenskej spoločnosti PAPCEL z moravského mestečka Litovel, ktorá drvivú väčšinu papierenských strojov exportuje. Vďaka slabšej korune môže zahraničným odberateľom ponúknuť lepšie ceny.
Intervencie pomohli aj karlovarskej porcelánke Thun 1794, vďaka nej vraj prežila prežila výpadok dodávok do Ruska. Nahradili ich vyššie tržby uskutočnené v eurách a dolároch. "Cena dolára je pre nás vynikajúca. Na rok 2016 máme istotu, že neprerobíme. Máme asi osem miliónov dolárov tržieb, takže ak sa kurz zmení o dve alebo tri koruny, znamená to rozdiel až 27 miliónov korún, ktoré buď dostaneme alebo nie," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Thun 1794 Vlastimil Argman.
Pre Vizovickú likérku Rudolf Jelínek neboli intervencie až takým prínosom. "Naša spoločnosť je ako vývozcom, tak aj dovozcom, preto sa účinky devízovej intervencie v našom prípade v zásade stierajú," uviedol obchodný a marketingový riaditeľ Miroslav Motyčka.
Strach zo švajčiarskeho scenára
Minimálny dopad majú intervencie na tých, čo obchodujú iba v eurách, ako napríklad hutnícka spoločnosť Arcelormittal Ostrava. Juhomoravským firmám Minerva Boskovice a strojáreň Královopolská intervencie príliš nepomohli, skôr naopak. "Síce sme exportná firma, ale máme dohodnuté ceny v korunách s hlavným odberateľom a nákup nám zostal v eurách," povedal generálny riaditeľ výrobcu šijacích strojov Minerva Boskovice František Hrda.
Královopolská, ktorá je tiež silne proexportnou firmou, mala zase zaistené kurzové riziko dopredu. Vo výsledku tak firma podľa predsedníčky dozornej rady Hany Halasovej na zmene stratila a kvôli oslabeniu koruny je stále v hlbokom mínuse.
ČNB sľubuje intervencie držať najmenej do polovice budúceho roka. Exportéri predpokladajú, že po opustení intervenčného režimu začne koruna posilňovať. Veria pritom, že ČNB bude pri opustení intervencií konať tak, aby nenastal švajčiarsky scenár zo začiatku tohto roka. Vtedy švajčiarska centrálna banka náhle prestala brániť posilňovanie franku a ten prudko posilnil až o 30 percent. Posilňovanie koruny ročne o 2,5 až tri percentá by podľa podpredsedu Asociácie exportérov Otta Daňka mala každá zdravá firma vedieť zvládnuť.