„Ten, kto si v Grécku nevybral peniaze z bankomatov, bol buď romantik, ktorý verí, že sa všetko dá do poriadku, alebo tvrdý nacionalista.“ Takto komentuje Juraj Buček, bývalý slovenský futbalový reprezentant žijúci v Grécku, aktuálnu situáciu v Grécku zmietanom krízou. Ľudia si len počas soboty vybrali z bankomatov zhruba 600 miliónov eur. Reálne totiž hrozí, že už dnes zostanú banky zatvorené a ľudia si budú môcť z bankomatov vybrať len niekoľko desiatok eur denne.
Dlhodobá príprava
Výbery z bankomatov sa tak stali pre Grékov doslova snahou zachrániť, čo sa ešte dá. Miestni sa totiž boja, že Grécko odíde z eurozóny a im zostanú drachmy, ktorých hodnota sa bude veľmi rýchlo prepadať. „Rozumní ľudia vedeli, že je to len otázka času. Výberom peňazí z bankomatov sa na to pripravovali. Gréci však naďalej chodia do práce a snažia sa žiť svoje životy,“ pripomína Buček.
Podľa analytikov je už nádej na záchranu Grécka v eurozóne veľmi malá. Závisí to hlavne od rozhodnutia Medzinárodného menového fondu či Európskej centrálnej banky. „V prípade, že v utorok nedôjde k zaplateniu splátky pre menový fond, nemusí to okamžite viesť ku kolapsu,“ tvrdí Rudolf Vrábel, analytik J&T Banky. Išlo by len o oneskorenie splátky. Ak by však veritelia uznali, že Atény porušujú podmienky medzinárodnej pomoci, nastal by podľa Vrábela s najväčšou pravdepodobnosťou bankrot.
Sporné referendum
Gréckemu ministrovi financií Janisovi Varufakisovi sa ani pri poslednom pokuse v sobotu nepodarilo presvedčiť ostatných ministrov financií eurozóny, aby Aténam ustúpili. Premiér Alexis Tsipras zašiel dokonca tak ďaleko, že o osude krajiny necháva rozhodnúť občanov v referende.
V nedeľu, keď sa má hlasovanie uskutočniť, to už však môže byť neskoro. „Politici, ktorí mali krízu vyriešiť, nechali túto zodpovednosť na občanoch,“ pripomína Buček.
Dosiaľ publikované prieskumy predpokladajú, že Gréci budú hlasovať skôr za dohodu a zotrvanie v eurozóne. Podľa prieskumov to má byť 57 percent. „Referendum je politický krok. Ak si Gréci vyberú možnosť zbankrotovať, tak vládni predstavitelia nemusia prísť o svoje miesta,“ konštatuje Vrábel. Dodáva však, že z historického hľadiska každá vláda, ktorá stála pri štátnom bankrote, prišla o svoj mandát v priemere do jedného roka.