Pred piatimi rokmi skolaboval finančný systém. Rozbuškou bol bankrot 160-ročnej nezávislej investičnej banky Lehman Brothers. Americká vláda sa rozhodla, že inštitúciu nechá napospas svojmu osudu a pomôže s jej záchranou tak, ako v prípade Bear Stearns. Burzy sa následne prepadli, bankové tituly strácali denne desiatky percent.
Vlády na oboch stranách Atlantiku museli pred krachom zachraňovať desiatky veľkých finančných inštitúcií. Do systému napumpovali miliardy dolárov. Po víkende plnom neúspešných rokovaní s newyorskou pobočkou centrálnej banky Fed, Bank of America a Barclays o záchrane padajúcej banky sa v pondelok 15. septembra finančný svet dozvedel, že banka Lehman Brothers vyhlásila bankrot. Tým sa navždy zmenila tvár Wall Street.
Na burzách nastali výpredaje. Akciový index Dow Jones stratil za deň 500 bodov. Panika sa preniesla do nedôvery v celý finančný systém. Nakláňať sa začali giganty ako poisťovňa AIG, investičné banky Morgan Stanley, Goldman Sachs a ďalšie desiatky finančných inštitúcií v USA aj Európe.
Mnohé krajiny tiež oznámili prepady hospodárskeho rastu a nezamestnanosti a kríza stále citeľnejšie zasahovala ďalšie a ďalšie odvetvia ekonomiky.
Viaceré krajiny sa museli dohodnúť s Medzinárodným menovým fondom na pomocných úveroch a niektoré krajiny sa ocitli na prahu štátneho bankrotu. Jednotlivé krajiny tiež na krízu reagovali záchrannými plánmi v hodnote stoviek miliárd dolárov, zvýšením záruk na bankové vklady alebo zavedením takzvaného šrotovného. Čiastočnú súvislosť s globálnou krízou mala aj dlhová kríza, ktorá zasiahla eurozónu. Finančná kríza donútila už päť krajín eurozóny požiadať úniu o finančnú pomoc. Ako prvé tak urobilo na jar 2010 Grécko. Kvôli kríze prijala EÚ viacero opatrení, vytvorila dva záchranné mechanizmy, schválila prísnejšie pravidlá pre fungovanie ratingových agentúr v EÚ či začala vytvárať bankovú úniu.
Za hlavných vinníkov krízy väčšina ekonómov označila "nenásytných" bankárov, ktorí požičiavali takmer každému, zlú reguláciu finančného trhu a ratingové agentúry, ktoré hodnotia úverové riziká. Podľa niektorých analytikov ku kríze výrazne prispeli i politici hlavne z tábora demokratov, ktorí prostredníctvom hypotekárnych agentúr ťažiacich z podpory štátu presadzovali svoj program zvýšenej dostupnosti bývania. Kritike tiež neušla americká centrálna banka Fed, ktorá podľa jej kritikov po recesii v roku 2001 držala príliš dlho nízke úrokové sadzby, čím spôsobila rozsiahlu úverovú bublinu.
Kríza je volanie ekonomiky o pomoc
Ako vznikla kríza? Kde urobili svetoví lídri chybu? Viac sa dočítate v komentári od Markéty Šichtařovej.
Panika pricháza v septembri
O tom, ako sa svet poučil z krízy čítajte v komentári od Ronalda Ižipa.