Ústrednou témou finančného trhu bude v predvianočný týždeň posledné tohtoročné zasadnutie výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej centrálnej banky FED. Zmena sadzieb momentálne neprichádza do úvahy, preto sa trh bude sústreďovať na prípadné zmeny v objeme nakupovaných aktív v rámci tretej fázy kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky (QE3). Aj keď väčšina investorov stále očakáva prvú fázu tzv. taperingu (zmenšenia mesačného objemu QE3 zo súčasných 85 mld. USD) až prvom štvrťroku 2014, v posledných týždňoch viacero skutočností zvyšuje pravdepodobnosť taperingu už koncom tohto roka.
Tento krok by znamenal spomalenie rastu globálnej ponuky amerického dolára, a teda logicky aj jeho posilnenie voči alternatívnym aktívam. V praxi by sa to malo prejaviť posilnením USD voči ostatným menám, tlakom na pokles cien komodít, a zrejme aj korekciou silného rastového trendu na viacerých akciových trhoch. Priame zmenšenie objemov nákupov na trhu štátnych dlhopisov USA a MBS by malo za následok rast požadovanej výnosnosti na dlhopisových trhoch (t. j. pokles cien dotknutých dlhopisov).
FED pri rozhodovaní o taperingu bude prihliadať predovšetkým na vývoj na trhu práce a infláciu. Trh práce USA sa v minulých mesiacoch vyvíjal pozitívne, pričom v októbri aj v novembri vytvoril viac ako 200 tisíc nových pracovných miest, a to aj napriek októbrovej čiastočnej odstávke fungovania federálnych úradov. Miera nezamestnanosti v USA sa znížila na rovných 7%, t. j. najnižšiu úroveň od novembra 2008. Za jedenásť mesiacov roka sa v USA vytvorilo 2 074 tis. nových pracovných miest, čo je najlepší (čiastočný) výsledok od roku 2005. Trh práce USA teda vykazuje solídnu dynamiku a sám o sebe by zrejme nemal byť prekážkou zmiernenia extrémne uvoľnenej menovej politiky FED.
Solídne rastové momentum americkej ekonomiky v posledných týždňoch potvrdili aj ďalšie indikátory: zrýchlenie ekonomického rastu v treťom štvrťroku na 3,6%, opätovný rast spotrebiteľskej dôvery, alebo silný rast maloobchodných tržieb v novembri. Ceny nehnuteľností na bývanie v USA v septembri rástli v medziročnom porovnaní o 8,5% (v dvadsiatich najvýznamnejších metropolitných oblastiach podľa indexu Case-Shiller dokonca o 13,3%), čo je porovnateľné s úvodom roka 2004, t. j. krátko pred spľasnutím hypotekárnej a realitnej bubliny. Podľa posledných správ je tiež na dobrej ceste dohoda demokratov a republikánov ohľadom dlhodobejších opatrení na konsolidáciu verejných financií. Šance na opakovanie fiškálneho chaosu v úvode roka 2014 sa znižujú, čím sa znižuje váha tohto rizikového faktora pri rozhodovaní FED.
Vážnym argumentom proti skorému rozhodnutiu o obmedzení QE3 môže byť naopak klesajúca inflácia. Okrem cieľa plnej zamestnanosti je totiž cieľom menovej politiky FED aj inflácia blízka 2%. V októbri sa FED-om ostro sledovaný ročný prírastok Core PCE inflácie v USA znížil už na 1,1%, čo je z pohľadu menovej politiky značný rozdiel oproti cieľu. Pred rokom dosahovala takto meraná inflácia 1,8%. FED teda môže byť znepokojený jednak nízkym tempom inflácie a tiež jej klesajúcim trendom. V piatok navyše negatívne prekvapil aj pomalý rast cien výrobcov.
Ďalším faktorom, ktorý môže oddialiť schválenie „taperingu“ môžu byť obavy FED z neprimeraného rastu úrokových sadzieb na trhu, ktorý by spomalil ekonomické oživenie USA. Tento faktor bol zrejme kľúčový pri septembrovom rozhodovaní (FED vtedy napriek rétorike rozhodol o ponechaní mesačného objemu QE3 na nezmenenej úrovni). Treba si všimnúť, že výnosy štátnych dlhopisov USA s 10-ročnou splatnosťou sa aktuálne opäť nebezpečne blížia k 3%, t. j. úrovni, kde v septembri „zasiahol“ FED s rozhodnutím o nulovom taperingu.
Nech už bude rozhodnutie FOMC akékoľvek (argumenty si nájde pre aj proti), možnosti sú otvorené aj pri reakcii trhu, ktorá je z pohľadu tradera dôležitejšia. Samotné rozhodnutie o „ne/taperingu“ môže byť totiž sprevádzané ďalším radom premenných (napr. rétorikou, stanovením „stropu“ na celkový objem QE, spresnením výhľadu „taperingu“, posunutím limitov pre infláciu a nezamestnanosť, a pod.), ktoré môžu toto rozhodnutie značne relativizovať. Bezprostredne po zverejnení výsledkov hlasovania a oficiálneho vyhlásenia FED preto treba byť veľmi opatrný. Spresnenie rozhodnutia a ďalších zámerov FOMC poskytne predseda Bernanke na následnej tlačovej konferencii.
Okrem zasadnutia FOMC zrejme v budúcom týždni neunikne pozornosti trhu ani voľba nového predsedu FED. Zdá sa, že na čele FED bude prvý krát v histórii stáť žena (J. L. Yellen) a zástupcu jej bude robiť známy ekonóm Stanley Fischer. Voľba v americkom senáte by mala prebehnúť práve tento týždeň. Zvolenie dvojice Yellen – Fischer je však už všeobecne očakávané, preto v prípade kladného výsledku hlasovania netreba očakávať výraznejšiu reakciu na trhu.
Okrem FED-faktorov budú v priebehu predvianočného týždňa zverejnené aj viaceré zaujímavé fundamenty. V pondelok sa dozvieme prvé čísla o stave ekonomickej aktivity v eurozóne v mesiaci december (Markit PMI) zverejnená bude tiež priemyselná produkcia USA za mesiac november. V utorok, v stredu a vo štvrtok budú postupne zverejnené dôležité dáta z britskej ekonomiky (inflácia, nezamestnanosť, maloobchodné tržby). Zaujmú tiež predstihové ukazovatele z nemeckej ekonomiky (Ifo, ZEW). Koncom týždňa je potrebné sledovať predaj existujúcich domov v USA a finalizované údaje o ekonomickom raste za tretí štvrťrok z USA a Spojeného kráľovstva. To všetko ale bude zrejme v tieni zasadnutia FOMC.