Finančné inštitúcie budú musieť do konca tohto roka implementovať opatrenia, ktoré majú pomôcť v boji proti daňovým podvodom. Prijatie legislatívy, ktorá sa premietne aj do slovenského právneho poriadku, týkajúcej sa štandardov automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti sa očakáva do konca tohto roka. "Finančné inštitúcie budú musieť od 1. januára 2016 zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od roku 2017 každoročne hlásiť zistené dáta kompetentnému orgánu štátnej správy," uviedol Milan Kubinec zo spoločnosti Deloitte.
Budú tak musieť urobiť na základe smernice EÚ kopírujúcej štandard OECD pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti. Výnimka bola priznaná len Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom únie ročný odklad. V posledných rokoch sa jednotlivé štáty zameriavajú na zefektívnenie výberu daní, a to najmä prostredníctvom boja proti daňovým únikom. Posledné kauzy podľa Deloitte preukázali, že významný podiel daňových únikov spôsobuje schovávanie finančných aktív vo finančných inštitúciách sídliacich nielen v tzv. daňových rajoch.
Odštartoval to právny predpis FATCA (Foreign Account Tax Compliance Act), ktorý bol prijatý v USA v marci 2010. Má zabrániť americkým daňovým poplatníkom páchať daňové úniky schovávaním prostriedkov v neamerických finančných inštitúciách. Tento predpis je účinný od júla 2014. Najprv bol považovaný za problematický pre vysoký počet požiadaviek a lokálne rozdiely v prístupe k osobným údajom. Vznikli tak bilaterálne medzivládne dohody medzi USA a partnerskými štátmi. Podstatou je prijatie záväzku partnerského štátu, že zabezpečí, aby lokálne finančné inštitúcie získavali požadované údaje a hlásili ich lokálnemu orgánu štátnej správy, ktorý ich bude ďalej hlásiť do USA.
Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) vydala v júli 2014 tzv. Štandard pre automatickú výmenu informácii v daňovej oblasti (AEOI) a jeho nosnú časť, tzv. Common Reporting Standard (CRS). Štandard predpokladá uzatvorenie bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd medzi partnerskými štátmi, ktoré sa zaviažu vzájomne si vymieňať dohodnuté informácie o svojich daňových subjektoch. Kým FATCA požaduje zisťovanie a hlásenie výlučne amerických daňových subjektov, štandard OECD požaduje zisťovanie a hlásenie daňových rezidentov všetkých zúčastnených krajín.