Trojdňové rokovania ministrov financií a centrálnych bankárov siedmich najvyspelejších štátov sveta, tzv. skupiny G7, sa dnes končia. Ich hlavnou témou bolo urýchlenie zotavovania globálnej ekonomiky, ale nevyhli sa ani diskusii o Grécku. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že rast svetovej ekonomiky ohrozujú nízke investície a možné dôsledky gréckej dlhovej krízy. Dohodli sa aj na spoločnom postupe proti daňovým únikom nadnárodných firiem. Od budúceho roka si preto začnú automaticky vymieňať informácie, ktoré sa týkajú tohto problému.
Hostiteľské Nemecko kládlo najväčší dôraz na sprísnenie fiškálnej disciplíny. A presadilo, že krajiny nebudú financovať stimuly pre ekonomiku z nových pôžičiek. Nemecko dlhodobo brojí proti tomu, aby sa financie na podporu ekonomiky získavali vytváraním nových dlhov. Takéto zadlžovanie podľa neho nepredstavuje alternatívu k štrukturálnym reformám.
Účastníci rokovaní G7 sa na okraj summitu nevyhli ani diskusii o Grécku, keďže situácia v zadlženej krajine nebola na oficiálnom programe stretnutia.
Atény by mali v júni splatiť Medzinárodnému menového fondu (MMF) celkovo 1,6 miliardy zo záchranného úveru, a to v niekoľkých splátkach, pričom prvé peniaze mu majú poslať 5. júna.
Americký minister financií Jacob Lew naliehal na európske štáty, aby sa urýchlene dohodli s Gréckom na ďalšej pomoci. Upozornil kolegov, že prípadný bankrot Grécka a jeho odchod z eurozóny môže mať nepredvídateľné dôsledky, a to nielen pre Grécko.
Ministri financií siedmich najvyspelejších ekonomík sveta: USA, Kanady, Británie, Japonska, Nemecka, Francúzska a Talianska, pripravili aj program summitu lídrov G7, ktorý sa uskutoční na budúci mesiac v Nemecku.
Agentúra Reuters dnes v súvislosti s Gréckom uviedla, že podľa niektorých štátov eurozóny Európska komisia (EK) vzbudzuje v Aténach falošnú nádej na získanie finančnej pomoci aj pri miernejších reformách.
Po štyroch mesiacoch rokovaní, ktoré priniesli len malý pokrok, tzv. jastraby z eurozóny, teda stúpenci tvrdej línie, v súkromí obviňujú predsedu EK Jeana-Clauda Junckera a eurokomisára Pierra Moscoviciho, že sa "hrajú na dobrých" a zastierajú ich skutočný odkaz Grécku.
Zadlžená krajina je na pokraji bankrotu, ale stále odmieta nepopulárne kľúčové reformy pracovného trhu a dôchodkov, ktoré sú však základnou podmienkou pre uvoľnenie zvyšných peňazí zo záchranného balíka.
Niektoré vlády v eurozóne sa domnievajú, že veritelia by na rokovaniach dosiahli rýchlejšie výsledky, ak by inštitúcie (EK, Európska centrálna banka a MMF) postupovali jednotnejšie a tvrdšie.
Podľa nemenovaného vládneho predstaviteľa z eurozóny si komisia zvolila nesprávny postup a niektorí ľudia v Aténach si vďaka tomu stále myslia, že môžu získať peniaze bez reforiem. Domnievajú sa totiž, že Juncker chce udržať Grécko v eurozóne za akúkoľvek cenu.
Medzi štáty, ktoré sú nešťastné z vyjednávacej taktiky EK, patria Nemecko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko. A dokonca aj Francúzsku, ktoré patrí medzi tzv. holubice, teda štáty s miernejší postojom ku Grécku, už začínajú Atény "liezť na nervy". Ale žiadna z vlád verejne s kritikou nevystúpila.