Hackerka Lisbeth Salanderová, protagonistka populárnej ságy Milénium z pera Stiega Larssona, cestuje v poslednom diele trilógie na Gibraltár, aby si tu otvorila tajný účet. Potrebuje totiž ukryť 2,4 miliardy eur, ktoré ukradla jednej skorumpovanej organizácii.
Gibraltár bol donedávna považovaný hlavnými medzinárodnými organizáciami za jeden z daňových rajov. V posledných rokoch sa úrady dohodli na výmene informácií s asi dvadsiatkou krajín sveta, aby sa krajina dostala z čiernej listiny.
So svojím najbližším susedom ale uzučký polostrov nespolupracuje a zadlženému Madridu tadiaľ ako čiernou dierou utekajú na daniach stovky miliónov eur. Píše o tom španielsky denník El País.
Gibraltár podobne ako Cyprus či Malta láka off-shore firmy na nízke dane. Korporátna daň je tu 10 percent, zatiaľ čo v Španielsku je 30 percent. Aby ušetrili na daniach, presúvajú sem svoje sídla nielen mnohí významní podnikatelia z priľahlého "slnečného pobrežia" Costa del Sol. Na Gibraltáre sídli 30 000 spoločností, rovnako ako má strategicky umiestnená britská kolónia obyvateľov.
Španielske ministerstvo financií preto vytvorilo osobitnú pracovnú skupinu, ktorá sa na finančné toky s Gibraltárom zameria. Pôsobí v nej aj delegácia zo španielskych enkláv Ceuta a Melilla na území Maroka. Tu funguje trochu odlišný daňový režim ako na kontinente.
"Gibraltár je miesto zvláštne odrezané od zvyšku sveta, mesto tvorené jednou skalou, o rozlohe nie oveľa väčšou ako dva kilometre štvorcové a s letiskom, ktoré začína a končí v mori," opisuje Larsson územie, po ktorom Španielsko dávno túži. Spolužitie sprevádzajú rozličné spory, týkajúce sa napríklad rybolovu v pobrežných vodách.
Kým zadlžené Španielsko trápi recesia a nezamestnanosť sa vyšplhala nad 27 percent, malý sused prosperuje. Hrubý domáci produkt dosahuje 1,2 miliardy eur a každý rok rastie medzi 5 až 10 percentami, píše El País.
Španielskym úradom vadí daňový systém Gibraltáru i jednoduchosť, s akou je tam možné založiť firmu a uniknúť tak zdaneniu. Vlani preto podala sťažnosť Európskej komisii do Bruselu. Provincia podľa nich porušuje normy EÚ.
Pracovná skupina vytvorená ministerstvom financií sa chce zamerať na firmy, najčastejšie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorých aktíva tvoria nehnuteľnosti na území Španielska, sídlo ale majú na Gibraltári. Podľa oficiálnych údajov sa v takejto situácii nachádza asi 1 100 nehnuteľností na Costa del Sol. Inou formou sú španielske spoločnosti, ich akcionári a manažment sídlia na Gibraltári. Tých je asi 370. V oboch prípadoch sa im darí uniknúť plateniu daní do španielskej kasy.
Madridu robí starosti aj odliv peňazí na Gibraltár. Celkový objem devízových prevodov medzi krajinami v rokoch 2007 až 2011 dosiahol 1,6 miliardy eur, z Gibraltáru do Španielska mierilo ale iba 872 tisíc eur. To ukazuje, že peniaze tečú v podstate jedným smerom - zo Španielska na Gibraltár, nie na opak.
Zdroj: iHNed.cz