V roku 1998 prevzal opraty vedenia Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, po tom ako vo voľbách porazil autoritársky režim premiéra Vladimíra Mečiara. Bolo len na ňom, aby zvrátil nepriaznivo sa vyvíjajúcu ekonomiku Slovenska, ako krajiny, ktorá dlhodobo žila v komunistickom zriadení. Podobne ako aj ďalšie postkomunistické krajiny, aj Slovensko si muselo prejsť náročnú cestu od princípov marxizmu k princípom trhu. Za Mečiara to však nešlo.
Takýto historický kontext ponúka svojim čitateľom britský denník Financial Times (FT), ktorý použil vývoj na Slovensku ako príklad pre krízou zmietané Grécko.
"Dzurinda, politik preslávený aj behmi na dlhé trate si obul svoje bežecké topánky a z krajiny spravil motor ekonomického rastu, ktorý urobil zo Slovenska centrum automobilového priemyslu." pokračuje prestížny ekonomický denník. Slovensko podľa FT dobehlo svojich susedov a vďaka Dzurindovi zvládlo načas aj vstup do Európskej únie. Keď Dzurinda v roku 2006 prišiel o post premiéra, mohol sa pýšiť 10,7 percentným ekonomickým rastom na konci roka. "Pre väčšinu Slovákov sa škrty, obmedzenia a reformy vyplatili," myslí si FT.
Čo to má spoločné s Gréckom? Podľa britského denníka všetko. Ekonomika Grécka sa od roku 2007 prepadla o viac ako štvrtinu, čo je najväčší pád ekonomiky európskych krajín od roku 1990. Stále sú však na tom Gréci najlepšie ak ich porovnáme s krajinami strednej Európy. Teda, ak sa bavíme o dôchodkoch a platoch. Grécky premiér Alexis Tsipras, ktorého strana nasľubovala svojim voličom návrat k prosperite, by mal podľa FT zvážiť podobnú stratégiu ako stredoeurópske krajiny. Jeho dôvera totiž upadá, a krajinu vedie blok komunisticko-nacionalistických strán.
Problémom však podľa FT nie je len samotný záchranný finančný balík, ktorý chce Grécko prevziať. Ide tu aj o reformy, ktoré spôsobia to, že krajina sa bude musieť uskromniť. Nie je to len o pomoci Nemecka, ktoré vždy vyšlo v ústrety krajinám strednej a východnej Európy a malo by tak urobiť aj v prípade Grécka. Financial Times tvrdí, že je dôležitejšie, aby Atény a jej veritelia vytvorili medzi občanmi krajiny povedomie, že modernizácia ekonomiky a s ňou súvisiace reformy a škrty sú nevyhnutné.
Skúsenosť zo strednej Európy ukazuje, že entuziazmus z reforiem sa vyčerpal pomerne rýchlo. V Grécku to podľa FT bude ešte horšie. Tam totiž žiadny entuziazmus nie je, je tam len nespokojnosť. Zakaždým, keď Tsipras uspeje s reformami, musí čeliť protestom a nespokojnosti spomedzi svojich straníckych kolegov. Získať si dôveru občanov pre reformy bude pre neho čoraz ťažšie.
Situácia, v akej sú momentálne Atény, nie je ojedinelá. Svoju krízu malo po vojne aj samotné Nemecko. Jeho príklad, ako sa dostať z krízy, by mal Grécku poslúžiť ako návod a predobraz toho, že je to možné. Nemecko to nedokázalo samé od seba. Zásluhu mal na tom aj pomocný záchranný Marshallov plán. Nezaobišiel by sa tiež bez oddaných politických lídrov, akými boli Konrad Adenauer či Willy Brandt.
Na konci textu FT dodáva, že Grécko je na tom omnoho lepšie ako Slovensko v roku 1998, a tiež Nemecko po druhej svetovej vojne. "Je tu však jasný precedens. Naozajstné reformy závisia od lokálnej vlády."