Eurozóna rokuje o treťom záchrannom programe pre Grécko v objeme 30 až 50 miliárd eur. Uviedol to španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos. Hovorkyňa šéfa euroskupiny, teda ministrov financií eurozóny, Jeroena Dijsselbloema však informáciu poprela.
"Ministri financií eurozóny nerokujú o treťom záchrannom programe," uviedla hovorkyňa. Grécky premiér Alexis Tsipras už v piatok odmietol, že jeho krajina bude potrebovať ďalší medzinárodný program.
Na pokraji bankrotu
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch vo výške 240 miliárd eur. Druhý záchranný program mal vypršať na konci februára. Atény sa však dohodli na jeho predĺžení o štyri mesiace, a odvrátili tak hroziaci kolaps bankového sektora.
Tsipras pritom postavil svoj volebný úspech na kritike záchranných programov. Výmenou za úverovú pomoc totiž muselo Grécko zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov.
V rámci dohody o predĺžení záchranného programu musel Tsipras ustúpiť od niektorých kľúčových sľubov, ktoré urobil počas volebnej kampane. Ak Grécko program úspešne dokončí, dostane od medzinárodných veriteľov zvyšných 7,2 miliardy eur.
Tlaky z Nemecka
Na Grécko pritlačil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, keď vyzval Tsiprasovu vládu, aby využila štvormesačné predĺženie záchranného programu na zavedenie reformného plánu, ak si chce zabezpečiť budúcu pomoc zo zahraničia.
Schäuble uviedol, že nemá záruky, že Atény budú počas dohodnutého predĺženia programu robiť reformné kroky. "Dúfam ale, že ich v záujme Grécka a zo zodpovednosti voči Európe budú robiť."
Grécko cez víkend spochybnilo splatenie dlhu voči Európskej centrálnej banke (ECB), ktorý musí uhradiť v lete. Grécky minister financií Janis Varoufakis v sobotu povedal, že Atény by mali s ECB rokovať o gréckych štátnych dlhopisoch v hodnote 6,7 mld. eur so splatnosťou v júli a auguste, ktoré vlastní ECB.
Grécko napriek predĺženiu programu čelí bezprostredným finančným problémom. Podľa agentúry Reuters sa predpokladá, že tamojšej vláde najneskôr do konca marca dôjde hotovosť. Dijsselbloem v rozhovore s denníkom Financial Times uviedol, že medzinárodní veritelia by mohli Aténam vyplatiť časť zostávajúcich peňazí už počas marca, ak Grécko začne zavádzať požadované reformy.