Grécka vláda oficiálne podala žiadosť o 6-mesačné predĺženie dohody o úverovej pomoci od krajín eurozóny. Pre agentúru Reuters to povedal zdroj z gréckej vlády.
Nemecko hovorí nie
"List z Atén nie je skutočným návrhom riešenia," uviedol pre agentúru DPA hovorca spolkového ministerstva financií Martin Jäger. Podľa neho sa Grécko žiadosťou v skutočnosti snaží zaistiť si preklenovacie financovanie bez plnenia podmienok záchranného programu. "List nezodpovedá kritériám dohodnutým v pondelok na rokovaní Euroskupiny."
Podľa hovorcu Európskej komisie (EK) Margaritisa Schinasa môže byť grécka žiadosť základom "rozumného kompromisu". Dodal, že ministri financií eurozóny detailne preskúmajú žiadosť Atén a sformulujú odpoveď.
Euro sa v reakcii prepadlo o 0,3 percenta na 1,358 dolára.
Rozhodovať budú ministri
Atény konkrétne požiadali predĺžiť dohodu o programe finančnej pomoci Master Financial Assistance Facility Agreement s Európskym fondom finančnej stability EFSF, uviedol zdroj. Avšak v rámci predĺženého programu by mali byť podmienky, ktorých plnenie bude predpokladom uvoľnenia finančnej pomoci, odlišné od podmienok stanovených v aktuálnom záchrannom programe.
Joroen Dijsselbloem, ktorý predsedá 19-člennej skupine ministrov financií, potvrdil na Twitteri, že dostal požiadavku od Grécka. Predstavitelia eurozóny by sa mali k požiadavkam Grécka vyjadriť v priebehu dneška. Ak by našli zhodu, ich návrhom sa budú venovať ministri financií v piatok.
Received Greek request for six months extension.
— Jeroen Dijsselbloem (@J_Dijsselbloem) February 19, 2015
Kontrola gréckych peňazí
Európska centrálna banka (ECB) bude podľa mediálnych správ diskutovať o zavedení kapitálových kontrol v Grécku. Dôvodom je odlev peňazí z krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.
"Rada guvernérov ECB a predstavitelia dohľadu ECB by boli radšej, ak by sa zaviedli kapitálové kontroly, a zabránilo sa tak vykrvácaniu bánk," uviedol dnes nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z centrálnej banky.
Dôvodom je veľký odlev kapitálu z Grécka, z ktorým sa musia vyrovnávať grécke banky. Gréci z dôvodu dlhového sporu medzi Aténami a ostatnými krajinami eurozóny vyberajú veľké sumy zo svojich bankových účtov. Časť z týchto peňazí smeruje do zahraničia.
Kontrola kapitálových tokov bola zavedená v roku 2013 na Cypre. Dôvodom vtedy bolo zapojenie súkromných sporiteľov do záchrany tamojších bánk.
Grécke banky podľa analýzy JP Morgan týždenne prichádzajú o vklady vo výške okolo 2 miliárd eur. V prípade, že odlev bude pokračovať v tomto tempe, banky o 14 týždňov nebudú mať zábezpeku pre nové úvery, odhaduje americká banka.
Súhlas je otázny
Podľa zdroja z Európskej únie (EÚ) je ale otázne, či s tým budú ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, súhlasiť, keďže v pondelok 16. februára podobný návrh Grécka odmietli a dali mu ultimátum do konca týždňa, aby predložilo nový návrh.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble grécke "manévre" odmieta a pre televíziu ZDF povedal, že nejde o to, či bude pokračovať terajší záchranný program, ale či Grécko bude plniť jeho podmienky alebo nie. A pre ARD zase vyhlásil, že je skeptický a otvorene odkázal aj na možnosť odchodu Grécka z eurozóny.
Na druhej strane, minister hospodárstva Sigmar Gabriel privítal, podľa jeho vlastných slov, "signál od gréckej vlády, že je pripravená vyjednávať".