Aké nástrahy "zdedí" nová vláda v Nemecku?
Angele Merkelovej sa darilo pridŕžať sa reformného nasadenia, ktoré bolo dané ešte pred desiatimi rokmi. Nevedela však spustiť či pripraviť novú vlnu dôležitých reforiem. Neschopnosť priniesť nové zásadné rozhodnutia v prípade ďalšieho smerovania reforiem je rozhodne negatívna. Nemecko potrebuje viac inštitucionálnych zmien.
Kritici vyčítajú terajšej vláde, že náklady na prácu v posledných rokoch v Nemecku rastú výrazne rýchlejšie ako produktivita práce. Aké zmeny krajina potrebuje?
Reformy potrebuje napríklad pracovný trh. Stále je príliš regulovaný. Problémom je aj daňový systém, ktorý patrí k najkomplikovanejším medzi vyspelými krajinami. Zmeny potrebuje aj zdravotný systém.
Viac neistoty ako pozitív pre nemeckú ekonomiku priniesli aj zmeny v energetickej politike.
Rozhodnutie zmeniť smerovanie energetickej politiky patrí k negatívnym opatreniam, ktoré Angela Merkelová pripravila pre ekonomiku krajiny. Nie je tu však zrejme iná alternatíva, ako odvrátiť sa od jadrovej energetiky hlavne po udalostiach v japonskej Fukušime. Táto udalosť radikálne narušila podporu jadrovej energetiky zo strany voličov v Nemecku.
Aj keď sú voliči proti, nemôže na to doplatiť samotný priemysel, keďže energia z jadra patrí k najlacnejším?
Uprednostnenie obnoviteľných zdrojov určite zvýši náklady na energiu. Za toto musí vziať vláda Angely Merkelovej zodpovednosť, aj keď svoju úlohu tu zohrala aj opozícia, ktorá blokuje reformy potrebných zákonov. Faktom však zostáva, že náklady na zmenu sa ukazujú vyššie, ako sa predpokladalo. Ceny elektriny rastú veľmi rýchlo. Toto je rozhodne zlé pre Nemecko ako "destináciu" pre priemysel. Navyše je tu ďalšie riziko, o ktorom sa až toľko nehovorí. Otázne je, či vzhľadom na pomerne rýchle odstavenie jadrových elektrární neutrpí spoľahlivosť dodávok elektriny. Je tu podozrenie, že by mohlo dôjsť k vážnym problémom v zime, v dňoch bez vetra a slnka.
Dosluhujúcej vláde sa však darilo udržať verejné výdavky ,a dokonca hospodáriť s prebytkami. Čo považujete za ďalší úspech Angely Merkelovej?
Podarilo sa jej nájsť cestu na prekonanie dlhovej krízy v eurozóne, teda aspoň doteraz. Zabránila kolapsu menovej únie, a to bez potreby zavedenia spoločných dlhopisov pre eurozónu. Stabilizácia menovej únie bola asi najdôležitejšia vec, čo sa týka zahraničného presahu jej politiky.
Kritici tvrdia, že spoločné dlhopisy krajín eurozóny by priniesli vykúpenie z dlhovej krízy a odcudzujú Nemecko za to, že s nimi nesúhlasí.
Rozhodne by ukončili krízu, ale len nakrátko. Z dlhodobého hľadiska je tu však niekoľko rizík. Ak by sa prijali spoločné garancie za dlhy, zvádzalo by to niektoré krajiny menovej únie, aby sa "zviezli" na reputácii iných. Trhová disciplína by prestala existovať. Dnes je napríklad Taliansko ihneď potrestané zo strany trhu s dlhopismi, ak sa odkloní od reformného snaženia. Tento tlak je preto extrémne dôležitý.
Prečo?
Ak by tlak prestal existovať, rástlo by riziko ústupu od reformného snaženia a konsolidácie. Toto by bolo nielen pre Nemecko, ale napríklad aj pre Slovensko riziko, ktorého veľkosť nedokáže ani len odhadnúť. Každá krajina by bola plne zodpovedná za verejný dlh ostatných. To zahŕňa presun rizika z krajín, ktoré nespravujú dobre svoje financie, k tým, ktoré to robia správne. Toto rozhodne nie je dobrý predpoklad na ďalšie spolunažívanie.
Sociálny demokrati SPD nevylúčili prijatie spoločných dlhopisov eurozóny, ktoré Merkelová odmietala. Môže Nemecko zmeniť názor, ak SPD získa väčší vplyv v politike?
Je pravda, že SPD spolu so Zelenými sú pozitívne naladení v otázke eurobondov. V praxi to však len ťažko môže výrazne zmeniť terajšiu politiku. Nemecký Ústavný súd totiž vyhlásil, že neschopnosť vyčísliť riziká spojené so spoločnými garanciami v prípade jednotných dlhopisov eurozóny sú v rozpore s nemeckou ústavou.
Kto je Friedrich Heinemann
Od roku 2005 je šéfom oddelenia korporátnych daní a verejných financií v nemeckom prestížnom inštitúte pre európsky ekonomický výskum ZEW. Študoval ekonómiu a históriu na Univerzite v Münsteri a na London School of Economics. Pôsobí aj ako učiteľ na Univerzite v Heidelbergu.