Je verejným tajomstvom, že finančná kríza povesť bankárov a bánk dosť pošramotila. Pri povrchom pohľade by teda bolo možné pochopiť vznikajúcu bankovú úniu ako projekt pomoci tým, ktorí si ju nezasluhujú. No napríklad význam čerstvej dohody ministrov financií EÚ o princípoch fungovania druhého piliera bankovej únie – Jednotného rezolučného mechanizmu – je v skutočnosti celkom iný.
Banková únia totiž nemá slúžiť bankám, ale postarať sa o to, aby banky slúžili občanom – a širšie rozvoju ekonomiky ako celku. I keď sú banky súkromnými spoločnosťami, plnia funkcie, bez ktorých by sa ekonomický život v krajine zastavil. Je preto vo verejnom záujme, aby bol ich chod hladký a bezproblémový. Ak sa však do problémov dostanú, záchranu by nemali na svojich pleciach niesť daňovníci, ale samotný bankový sektor.
Dnešná tzv. dlhová kríza pritom úzko súvisí práve s bankami. Krízu totiž nespôsobila iba rozpočtová nezodpovednosť štátu. Jednou z hlavných príčin bola práve prílišná špekulatívna aktivita, ktorá bankám tak pokazila povesť.
Centrálne banky viacerých krajín EÚ teda vykonávali svoj dohľad nedostatočne. No národné štáty zároveň primeranú možnosť dohľadu nad nadnárodnými tokmi kapitálu vlastne ani nemali. Keď však finančná bublina v roku 2008 praskla, museli nečakané ťažkosti svojich bánk riešiť (a tak sa zadlžiť) práve jednotlivé štáty.
Ekonomiky krajín eurozóny sú navzájom silne previazané a problémy jednej z nich sa ľahko môžu stať problémami všetkých. Práve preto vznikla myšlienka bankovej únie. Kľúčovým krokom bude spustenie Jednotného mechanizmu dohľadu, keď v novembri 2014 prevezme priamy dohľad nad najdôležitejšími bankovými sieťami kontinentu Európska centrálna banka.
Aby sa tak však mohlo udiať, musia jednotlivé banky najprv podstúpiť sériu záťažových skúšok. Ak pritom vypadnú zo skríň nejakí „kostlivci“ v podobe toxických aktív, bude potrebné banky ešte pred prechodom pod európsky dohľad ozdraviť.
Slovenský bankový sektor je v dobrej kondícii, no vďaka špeciálnemu bankovému odvodu máme aj tak v príprave na prípadné problémy pred inými krajinami náskok. V budúcnosti by už mal ťažkosti riešiť práve schválený Jednotný rezolučný mechanizmus.
Slovenské ministerstvo financií aktívne vstupuje do tvorby bankovej únie. Presadzujeme predovšetkým princíp „bail-in“ – aby sa problémy bánk riešili primárne z prostriedkov ich investorov a veriteľov. Nebolo by fér, aby boli banky stále znova zachraňované z prostriedkov (aj) slovenských daňovníkov. I preto je pre nás dôležité vždy zladiť podporu európskemu projektu s obhajobou našich vlastných záujmov.
Vazil Hudák, štátny tajomník ministerstva financií