Americká ekonomika pravdepodobne zažije obdobie stagflácie, ktoré bude horšie než to v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, a spôsobí prudký rast výnosov amerických dlhopisov. Aspoň sa tak vyjadril investor Jim Rogers pre ekonomickú televíziu CNBC.
"S tým, ako sa pomaly zhoršujú čísla o raste spotrebiteľských cien a vlády tlačia viac a viac peňazí a musia vydávať ďalšie dlhopisy, tak sa musíme niekedy dostať do bodu, keď ceny dlhopisov pôjdu dole," povedal Rogers, ktorý sa na konci týždňa nachádza v Singapure.
Infláciu čaká rast
Medzi rokmi 1974 a 1978 sa priemerná miera inflácie v USA pohybovala na úrovni 8 percent, zatiaľ čo miera nezamestnanosti dosiahla svoj vrchol v máji 1975, keď vystúpila na 9 percent. V súčasnej dobe je na úrovni 9,1 percenta a index spotrebiteľských cien sa pohybuje na hladine 3,8 percenta.
Podľa Rogersa však mieru inflácie v Spojených štátoch čaká značný rast, pretože v 70. rokoch uvoľňoval peniaze do obehu len americký FED, zatiaľ čo v súčasnosti zmäkčuje menovú politiku mnoho hlavných centrálnych bánk po celom svete.
|
Čo je stagflácia? Stagflácia (stagnácia + inflácia - prevzaté z anglického stagflation) je kombinácia vysokej inflácie a súčasnej stagnácie ekonomiky - teda sa pri vysokej inflácii nemení veľkosť reálneho produktu alebo dokonca dochádza k jeho znižovaniu (taký jav sa niekedy nazýva slumpflácia). Podľa klasickej ekonómie k stagflácii dochádza, keď sa vláda snaží znížiť mieru nezamestnanosti pod jej prirodzenú úroveň, čo má za následok len zvýšenie inflácie. Vláda na cieľ zníženia nezamestnanosti rezignuje až v dobe, kedy sa k vysokej nezamestnanosti pridá aj vysoká inflácia, teda keď dôjde k stagflácii. |
Pohľad Rogersa je odlišný od ďalších známych investorov a ekonómov ako je napríklad Nouriel Roubini, ktorý naposledy hovoril o tom, že USA upadnú do depresie.
Japonsko je v inej situácii
Keď sa ale pozrieme napríklad na Japonsko, tam dochádza aj cez masívne uvoľňovanie monetárnej politiky k poklesom výnosov vládnych dlhopisov. Tie u desaťročných dlhopisov klesli až k 1 percentu. Rogers je však presvedčený, že vývoj v Amerike bude odlišný.
,, Rozdiel je v tom, že Japonsko je najväčšia veriteľská krajina, Spojenés štáty sú najväčším dlžníkom - a to nielen v celom svete, ale zároveň aj v celej svetovej histórii - a americký dolár bol a stále je rezervnou menou. Takže v USA existujú faktory, ktoré nemôžu udržať nízku úrokovú mieru," vysvetlil Rogers.
Stávka na komodity
Investor pre CNBC priznal, že v poslednej dobe stavil na pokles cien amerických štátnych dlhopisov. Od júla ale ich ceny vzrástli a výnosy sa naopak prepadli z 4,36 na 3,15 percenta.
Rogers si však myslí, že je na nich vytvorená bublina, ceny preto môžu stúpať i dlhší čas. Aj tak ale verí, že nakoniec spadnú.
,, Bernanke očividne znovu podporuje trh a FED má stále viac peňazí ako väčšina z nás, takže môže posunúť úrokové sadzby smerom nadol. Ale ako hovorím, tým len bublinu nafukujú."
Rogers sa tak teraz uchyľuje do bezpečia a vyhýba sa dlhopisom. Namiesto toho stavia na stagfláciu a na rast komodít a mien, napríklad na čínsky juan. Naproti tomu stavia na pokles akcií.
,,Teraz by som nemohol nikomu poradiť, aby nakupoval dlhopisy. Radil by som, aby ich predal," povedal a dodal: ,,V sedemdesiatych rokoch nikto nezarobil príliš veľa peňazí na akciách, ale na komoditách ste mohli zarobiť veľké imanie."