V rozhovore pre TASR na to upozornil odchádzajúci guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Okrem iného by sa mala zvýšiť frekvencia tvorby prognóz ekonomického vývoja a verejných financií, a to na štvrťročnej báze.
Cyklický charakter
Vysoký deficit verejných financií, ktorý v roku 2009 podľa predpokladov ministerstva financií dosiahol 6,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), má podľa Šramka len sčasti cyklický charakter podmienený hospodárskou krízou a je spôsobený aj viacerými štrukturálnymi faktormi. Tento rok sa plánuje jeho zníženie na 5,5 %. Centrálna banka podľa svojho šéfa oceňuje snahu usporiť v rozpočte viac ako 700 miliónov eur, musí to však byť dosiahnuté prijatím reálnych opatrení, postavených na udržateľnej báze.
"Zatiaľ nepoznám detaily všetkých opatrení. Konsolidácia je založená predovšetkým na oživení príjmovej stránky verejných financií a zvyšovaní nominálneho HDP. To je však spojené s neistotou a závislé predovšetkým na vývoji mimo Slovenska," upozornil Šramko. Znižovanie deficitu však musí byť podľa neho založené aj na aktívnych opatreniach na strane výdavkov tak, aby sa zrýchlilo tempo štrukturálnej konsolidácie a aby dosiahnuté úspory pôsobili udržateľne a dlhodobo.
Eurofondy
Ďalším rizikom tohtoročného rozpočtu je podľa šéfa NBS financovanie výdavkov prostredníctvom nebývalo rýchleho čerpania eurofondov. Riziko z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií predstavujú tiež úspory dosiahnuté predovšetkým poklesom kapitálových výdavkov pri vysokom podiele mandatórnych výdavkov rozpočtu.
Pre Slovensko bude podľa Šramka dôležité ukázať v roku 2010 reálnosť konsolidačného rozpočtu a potvrdiť snahu dostať v roku 2012 deficit verejných financií pod 3 % požadované európskymi rozpočtovými pravidlami. Tomu je potrebné podriadiť všetky opatrenia, prednosť by však mala dostať úprava výdavkov pred zvyšovaním daní, aj keď ani to nie je možné vylúčiť.
Začať pri výdavkoch
"Začať je treba rozhodne v oblasti výdavkov a v nich vyčerpať všetky možnosti na dosiahnutie potrebného tempa zníženia deficitu. K zvyšovaniu daní by sa malo pristúpiť len v prípade, ak by sa nedalo dosiahnuť potrebné tempo konsolidácie cez znižovanie výdavkov," myslí si Šramko. Zvyšovanie daní vo všeobecnosti totiž zhoršuje podnikateľské prostredie, jeho dopad nie je okamžitý a mohol by takisto viesť k novej vlne špekulácií s daňami a snahám vyhnúť sa ich plateniu.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu podľa aktuálnych údajov ministerstva financií vzrástol vlani oproti roku 2008 štvornásobne na 2,8 miliardy eur. Výrazné minuloročné zhoršenie hospodárenia štátu súvisí s dosahmi globálnej hospodárskej krízy, ktorá sa podpísala pod predpokladaný prepad slovenskej ekonomiky o takmer 6 % a z toho vyplývajúce výpadky v príjmoch, ako aj s vládou prijatými protikrízovými opatreniami. Deficit verejných financií tak v dôsledku tohto vývoja dosiahne namiesto pôvodne plánovaných 2,1 % až 6,3 % HDP.
Zatiaľ čo ponechanie výdavkov na pôvodnej úrovni bolo podľa ministra financií Jána Počiatka adekvátnou fiškálnou reakciou na krízu, od roku 2010 sa vláda zaviazala k odštartovaniu výraznej konsolidácie verejných financií. Podľa rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý vlani v novembri schválil parlament, by mal deficit klesnúť v tomto roku na 5,5 % a budúci rok na 4,2 % HDP. V roku 2012 by sa mal už vtesnať do 3-% limitu požadovaného Paktom stability a rastu EÚ. Európska komisia (EK), ktorá Slovensko spolu s viac ako 20 ďalšími členskými krajinami únie zaradila do procedúry nadmerného deficitu, od nás požaduje dosiahnutie tohto stropu najneskôr v roku 2013.