V porovnaní s rokom 2009 bude zdraženie komodít miernejšie z dôvodu nadpriemerných svetových zásob a nevyužitých produkčných kapacít. Fond však upozorňuje, že netreba počítať s uvoľnením po vlaňajšom rekordnom skoku.
MMF už na jar 2009 predpovedal opätovný nárast cien komodít po ich prepade v druhej polovici roka 2008. Mnohých analytikov však prudký nárast cien prekvapil, pre krízu totiž počítali ich poklesom. Vývoj cien komodít je veľmi dôležitým faktorom smerovania svetovej ekonomiky.
Ceny napríklad významne ovplyvňujú indexy inflácie, na základe ktorých sa centrálne banky rozhodujú o nastavení svojich menových politík.
Od minima dosiahnutého vo februári 2009 oživenie cien komodít prebiehalo podľa výpočtov MMF približne osemnásobne rýchlejšie, než bol jeho priemer počas predchádzajúcich päť recesií. Celkovo možno povedať, že ceny komodít vlani rástli najrýchlejšie od začiatku ich zaznamenávania.
Komoditný index S&P GSCI, ktorý patrí k najpopulárnejším indexom medzi finančnými investormi, počas vlaňajška vyskočil o 50,4 %, čo je najviac od vzniku indexu v roku 1970. Aj komoditný Reuters/Jefferies CRB index, ktorý odráža ceny 19 najdôležitejších komodít a je menej zameraný na energie než S&P GSCI, vlani vyskočil o 24 %, čo je jeho najväčší nárast prinajmenšom od roku 1973.
Ceny ropy a priemyselných kovov, ako je olovo a meď, sa v roku 2009 viac než zdvojnásobili, stále však zostali výrazne pod rekordnými úrovňami z roku 2008. Mnohé poľnohospodárske komodity ukončili rok 2009 na viacročných maximách.
Napríklad cena počas roka vyskočila o 170 % na 28-ročné maximum, cena kakaa si pripísala takmer tretinu a rok uzavrela na najvyššej úrovni od roku 1978.
Podľa MMF treba počítať s ďalším rastom cien komodít aj z dlhodobého hľadiska. Príčinou je pokračujúca industrializácia rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík, čo spôsobí zvyšovanie dopytu, píše sa v novej správe MMF týkajúcej sa vývoja cien komodít.
Na pokrytie rastúceho dopytu bude treba pri mnohých komoditách zväčšiť produkčné kapacity, čo bude opäť spojené so zdražením produkčných nákladov. Pri niektorých komoditách, ako je napríklad meď a hliník, podiel rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík na globálnej spotrebe vyskočil od roku 1993 z približne jednej tretiny na asi 60 %.
Na vysokom dopyte v roku 2009 sa podieľal aj návrat finančných investorov, ktorí v druhej polovici roka 2008 opustili všetky aktíva považované za rizikové. Avšak fundamentálny trend pri väčšine komodít zostáva nezmenený.
Rovnováha medzi ponukou a dopytom je často veľmi krehká, keďže dopyt sa zvyšuje rýchlejšie než produkčné kapacity. Vo zvýšenej miere to platí pri komoditách, ktorých ťažba alebo pestovanie rovnako ako export sa obmedzuje na niekoľko málo produkčných krajín.
Informoval o tom Financial Times Deutschland.