Príliš často nie
Ministerstvo má však v oblasti zverejňovania makroprognóz podľa neho oproti iným inštitúciám jednu nevýhodu, a to, že sa podľa nej správajú ostatné ekonomické subjekty, čo môže mať na ne pozitívny aj negatívny efekt.
"Z toho dôvodu nebolo a ani nemôže byť pracovným nástrojom MF SR v tejto oblasti príliš časté zverejňovanie aktualizovaných prognóz, ale čo najpravdepodobnejšie výstupy hodnotenia predpokladaného ekonomického vývoja," upozornil Palko. Kvalitné hodnotenia totiž podľa neho nie je možné dosiahnuť bez potrebného množstva a kvality posudzovaných informácií.
Tri prognózy
Reagoval tak na vyjadrenia guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka, že vláda musí na aktuálny vývoj ekonomickej situácie reagovať rýchlejšie ako v roku 2009. Okrem iného by sa mala zvýšiť frekvencia tvorby prognóz ekonomického vývoja a verejných financií, a to na štvrťročnej báze. Rezort financií vlani zverejnil novú prognózu trikrát - vo februári, júni a septembri.
"MF SR pracuje v rámci rozpočtovej politiky s prognózami na mesačnej báze, ktoré využíva pri uplatňovaní flexibilných nástrojov riadenia výdavkovej stránky rozpočtu. Za minulý rok sme vykonali stovky rozpočtových opatrení, ktoré sa opierali práve o aktuálne vyhodnocovanie predpokladaného makrovývoja," priblížil Palko.
V boji proti globálnej hospodárskej kríze boli vlani na medzinárodnej úrovni prijímané koordinované kroky, do ktorých sa zapojila aj slovenská vláda, pripomenul štátny tajomník rezortu financií. Viaceré prijaté opatrenia, vrátane fiškálnych impulzov, pomohli podľa neho zmierniť negatívny dopad prepadu slovenskej ekonomiky o približne 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Rok ako lakmusový papierik
Začínajúci rok 2010 možno podľa Palka označiť pojmom "lakmusový papierik", pretože sa ukáže, či určitý optimizmus z konca minulého roka je namieste a či pozitívny zvrat možno označiť za udržateľný. "Predpokladáme, že pokles HDP vystrieda jeho rast na úrovni približne 1,9 %, jednak v dôsledku rastu exportu na úrovni 2,9 %, ako aj spotreby domácností, ktorá by mala vzrásť o 1,5 %," priblížil.
Makroekonomickému vývoju by malo napomôcť aj naštartovanie konsolidácie verejných financií, ktorých deficit by sa mal v tomto roku znížiť zo 6,3 % na 5,5 % HDP, zatiaľ čo v rámci Európskej únie (EÚ) sa v priemere predpokladá naopak zhoršenie hospodárenia k úrovni 7 % HDP. "V roku 2012 by sme mohli byť s deficitom verejných financií na úrovni maastrichtského fiškálneho kritéria 3 % HDP," dodal Palko.