Stolnotenisové "kolečko" o záchranu eurozóny pokračuje, pričom prekvapivo teraz pohrozil grécky hráč. Ešte minulý týždeň to pritom vyzeralo, že je v tejto hre viacmenej do počtu.
Lídri eurozóny sa síce pred týždňom len ťažko dostávali k zhode, aby nakoniec po dlhých hodinách rokovaní odsúhlasili miliardovú pomoc pre zadlžené Grécko. Nečakaný úder však v pondelok večer vytiahol grécky premiér Jorgos Papandreou, ktorý prijatie "poslednej záchrany" pred krachom podmienil súhlasom samotných Grékov. V referende.
Rozhodnutie pobúrilo aj hlavných aktérov zdĺhavých rokovaní - Nicolasa Sarkozyho a Angelu Merkelovú. Francúzsky prezident je vyhlásením referenda "zdesený" a nemecká kancelárka "naštvaná", píše grécky denník Ekathimerini.
"Je to naozaj zvláštne," doplnil oboch štátnikov nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.
Čo sa ale stane, keď Gréci vo vypísanom referende peniaze od eurozóny neprijmú? Ako zareagujú trhy? A aká medzi obyčajnými ľuďmi panuje nálada?
Pripravili sme pre vás prehľad piatich hlavných otázok a odpovedí, ktorými sa teraz zaoberá celý svet.
1. Referendum? Prečo sa tak vláda rozhodla a čo sa stane, keď Gréci povedia nie?
Nečakaný zvrat. Náhla prekážka, ktorá môže pochovať budúcnosť celej eurozóny. Aj tak sa hovorí o prekvapivom rozhodnutí gréckeho premiéra. Keď sa hlavní predstavitelia eurozóny konečne dohodli a pomoc vo výške 130 miliárd eur Grécku odsúhlasili, Papandreou vyhlásil, že s tým musia súhlasiť aj samotní Gréci.
Prekvapivá je predovšetkým samotná forma referenda. Ak k nemu naozaj dôjde, bude prvým od roku 1974, kedy Gréci odmietli monarchiu a dali "zelenú" republike. Skúseností s referendami tak príliš veľa nemajú. A práve toho sa obávajú zahraniční pozorovatelia a odborníci, ktorí predpovedajú katastofálne následky.
Grécke NIE by mohlo nakoniec viesť k zamietnutiu akejkoľvek ďalšej pomoci a zrejme aj k úplnému vylúčeniu Grécka z eurozóny. Niektorí už dokonca hovoria o rozpade celej eurozóny. Prečo sa tak Papandreou rozhodol nikto nevie. Ako ale sám vyhlásil, vláda občanom "verí a dôveruje aj ich úsudku".
Zatiaľ však nie je známy ani termín referenda, ani formulácia otázky, na ktorú budú Gréci odpovedať.
2. Čo si o záchrane myslia samotní Gréci? A padne vláda?
Vypísanie referenda by sa ale podľa pozorovateľov mohlo premiérovi pekne vypomstiť. Je to veľký risk, zhodujú sa. Posledné prieskumy hovoria až o 60 percentách ľudí nesúhlasiacich so závermi posledného summitu EÚ.
Eurozóna totiž počíta s tým, že Grécko na oplátku za miliardovú pomoc zníži dôchodky a bude pokračovať aj prepúšťanie zamestnancov štátneho sektora. So škrtmi ale počítajú aj súkromné firmy. A to sa v poslednej dobe večne štrajkujúcim Grékom rozhodne nepáči.
Výsledok referenda bude záväzný, ak účasť voličov v ňom dosiahne 40 percent. Ak ale bude prijatie pomôcť už prerokúvať grécky parlament, zvyšuje sa táto kvóta záväznosti na najmenej 50 percent voličov.
Všetko by ešte mohlo skomplikovať ďalšie rozhodnutie Papandreoua - pred referendom totiž chce ešte požiadať parlament o vyslovenie dôvery svojmu kabinetu. A opozícia volá po predčasných voľbách.
3. Ako kríza doľahla na obyčajných Grékov?
Najhoršia recesia za posledných 40 rokov sa bezprostredne dotýka obyčajných Grékov. Lenže cesta z nej, ktorou sa snaží pretlačiť vláda za "asistencie eurozóny a spol.", je presne tým, čo sa im nepáči. Vďaka tomu totiž mnohí z nich prídu o skôr získané benefity a výhody.
Súčasťou úspor je totiž prepúšťanie v štátnej sfére, tomu, kto mu unikne, potom reálne hrozí výrazné zníženie platu alebo zníženie sociálnych dávok. Okrem toho potom grécke peňaženky zasiahne zvýšenie niektorých daní, najmä dane z pridanej hodnoty (DPH), rastu spotrebných daní z cigariet a alkoholu. Lenže prepúšťanie sa netýka len štátnej sféry, kvôli zlej ekonomickej situácii k nemu čoraz častejšie siahajú aj súkromné firmy.
Ako povedal v rozhovore pre noviny Ekathimerini tvorca webových stránok Thanos Sioris, najradšej by teraz nastúpil do lietadla a do Grécka sa už nikdy nevrátil. "Tu v Grécku je všetko tak deprimujúce a tak drahé... Moji klienti skrachovali, prepustili svojich ľudí a navyše dlhujú veľa peňazí bankám," popisuje Sioris.
Rovnako ako ďalšie tisíce kvalifikovaných Grékov aj on chce byť už čoskoro jedným z tých, ktorí odídu za prácou do zahraničia. A v tom lepšom prípade tam už zostanú.
Grécka vláda pritom už schválila škrtnutie ďalších 30 tisíc pracovných miest s termínom do 27. novembra. Zamestnanci získajú odstupné vo výške 60 percent svojho platu za dvanásť mesiacov. Podľa novo vydaného štyridsaťpäťstranového obežníku, ktorý bude rozoslaný do všetkých štátnych sektorov, sa počíta celkovo so 150 tisíc škrtnutými pracovnými pozíciami - tie nebudú môcť byť v budúcnosti už nikdy znova zaplnené.
4. Sfúkne Grécko slamený domček plánov na záchranu eurozóny?
Novo oznámené referendum znamená ďalší problém pre nedávne rozhodnutie posledného Európskeho summitu. Na tom sa lídri eurozóny dohodli na zoškrtaní zhruba polovice gréckych dlhov aj na ďalších krokoch, ktoré za pomoc juhoeurópskej krajiny žiadajú. Opatrenia summitu znamenajú pre Grécko ďalšie finančné pôžičky, nové vládne úsporné opatrenia a stálu inšpekciu Európskej únie v Aténach.
To všetko by odmietavý výsledok referenda mohol v januári zhatiť.
"Grécky premiér Papandreou tak hravo zničil prácne budovaný domček, ktorý MMF, EÚ, veritelia a grécka vláda budovali niekoľko mesiacov. Chcelo by sa napísať, že to bol rovnako len domček zo slamy, ktorý by pravdepodobne sfúkol akýkoľvek silnejší vetrík - jedno, či zo strany Grékov či veriteľov," uviedol v reakcii Jan Čermák, analytik ČSOB.
Analytici sú teraz k poslednému gréckemu vývoju skeptickí. Neúspešné referendum, pričom teraz závery eurosummitu odmieta cez 60 percent Grékov, by znamenalo definitívny koniec záchranných opatrení pre zadlženú krajinu a pravdepodobne vylúčenie Grécka z eurozóny.
Naviac by taký verdikt znamenal aj veľmi pravdepodobne ďalší chaos pre celú eurozónu.
5. Reakcia trhov - voľný pád
Najhoršie na tom boli banky, napríklad akcie Société Générale stratili viac ako 16 percent. Desaťpercentné straty boli ale časté aj v ďalších finančných domoch, celkový index európskych bánk nakoniec skončil 7 percent v mínuse.
"Riziko spočíva v tom, že keď Gréci povedia 'nie', úplne to vykoľají všetky doterajšie snahy o záchranu. Vzhľadom k tomu, že hlasovať sa bude až v januári, môžeme zabudnúť na tradičný rast akciových trhov pred koncom roka," povedal agentúre Reuters jeden z maklérov na burze v Paríži.
Prepad sa preniesol i na americký Wall Street, kde nakoniec večerné informácie, že grécky premiér Papandreou na referende aj cez vlnu európskej kritiky trvá, spustila ďalšie výpredaje.
Index Dow Jones uzavrel zo stratou 2,48 percenta. Index mimoburzového trhu Nasdaq oslabil o 2,89 percenta na 2606,96 bodu. Širší index S & P 500 spadol o 2,8 percenta.
Obavy zo šírenia gréckej krízy dopadali najmä na akcie bánk. Ťažké straty postihli akcie bánk Goldman Sachs a Morgan Stanley.
Zdroj: ihned.cz