Zrútenie eura by sebou prinieslo bezprecedentné technické, ekonomické a politické náklady, uviedol britský týždenník, ktorý svoje posledné číslo nadpísali výrečným titulkom Nerobte to!
Podľa The Economist by sa eurozóna mohla rozpadnúť dvoma spôsobmi - buď by mohol odísť niektorý zo slabších členov (Grécko, Írsko, Portugalsko, možno Španielsko), aby mohol devalvovať novú menu. Alebo by mohlo odísť znechutené Nemecko, možno sprevádzané Holandskom a Rakúskom, aby sa zbavilo eura a obnovilo marku, ktorá by potom posilnila. "V oboch prípadoch by náklady boli enormné," píše The Economist.
Spomína technické záležitosti spojené so zavedením novej meny ako preprogramovanie počítačov, razenie mincí a tlačenie bankoviek a pripomína, že príprava na euro trvala tri roky. Len náznak, že by slabá krajina mohla odísť z eurozóny, by viedol k útokom vkladateľov na už aj tak problémové banky, ktoré by ďalej oslabili. Zavedené kontroly by obmedzili obchod.
Útek kapitálu
Menová reforma by bola účinná, keby bola vykonaná rýchlo a nečakane. To je možné v totalitnom štáte, napísal minulý týždeň analytik BBC Nils Blythe, nie je to však možné v demokracie, keď podobné rozhodnutia musia prejsť schvaľovacím procesom, hlasovaním v parlamente. Účelom menovej reformy, napríklad v Grécku, by bola následná devalvácia novej meny, ktorá by posilnila exportnú konkurenceschonosť ekonomiky. Ľudia by však nečakali, kým ich úspory stratia časť hodnoty a rýchlo by previedli peniaze do cudzej meny, napríklad dolárov.
To je v dnešnej dobe jednoduchšie a rýchlejšie ako v minulosti. Došlo by k javu nazývanému ako "útek kapitálu", ktorý by mohol spôsobiť prakticky kolaps gréckych bánk.
Kalkulácia by bola len o niečo priaznivejšia v prípade odchodu Nemecka, píše The Economist. "Opäť by nastali po Európe útoky na banky, pretože by sporitelia opúšťali slabšie krajiny ... na hodnote by stratili veľké nemecké aktíva v eurozóne, pretože Nemecko je najväčším veriteľom systému. A nemeckí exportéri, ktorým prospievala stabilnejšia jednotná mena, by nariekali, pretože by zasa museli čeliť prudko posilňujúcej marke," napísal týždenník.
Nemecká kotva
Ešte väčšie sú vraj politické riziká kolapsu eura, ktorý by mohol viesť k reťazovej reakcii ohrozujúce štruktúru jednotného trhu a samotnej Európskej únie. "Zrútenie jednotného trhu, ktorý urobil pre prepojenie Európy viac, než čokoľvek iné, by ohrozil Európsku úniu samotnú," zdôraznil týždenník. Pripomenul, že euro a EÚ boli povojnovými kotvami Nemecka. Keby za ohromných nákladov Nemecko eurozónu opustilo a ponechalo ju svojmu osudu, jej záväzok voči EÚ by bol výrazne spochybnený, napísal The Economist.
Ak má byť euro zachované, musia sa podľa neho na nejaké straty pripraviť držitelia štátnych dlhopisov, krajiny s vysokými rozpočtovými schodkami musia podstúpiť potrebné reformy a veriteľské krajiny musia krajinám s deficitmi poskytnúť väčšiu pomoc. Aj keď je nemecká neochota dotovať slabých a rozhadzovačných pochopiteľná, alternatíva je horšia, píše The Economist.
Zdôrazňuje, že vedúci predstavitelia v Európe boli vo svojich reakciách na tlak trhov príliš pomalí a opatrní. "Rozbitie eura nie je nemysliteľné, ale len veľmi nákladné. Pretože odmietajú čeliť možnosti, že k tomu dôjde, európskym predstaviteľom sa nedarí podnikať kroky, aby tomu predišli," uzatvára britský týždenník.