Zadlžená Európa tvrdo šetrí, zatiaľ čo podobne zadlžené Spojené štáty ju vyzývajú, aby to so šetrením nepreháňala a radšej podporovala rast ekonomiky.
Obavy Američanov z európskeho uťahovania opaskov sú určite opodstatnené. Prehnané šetrenie totiž môže pribrzdiť alebo dokonca poslať do druhej recesie celú svetovú ekonomiku. Lenže na druhej strane je tu aj iná obava.
Niektorí ekonómovia a analytici sa začínajú báť, že recesia nepríde z Európy, ale z USA, ktoré by sa mohli dostať do úplne rovnakých problémov, aké má teraz starý kontinent. "Riziko pre druhú polovicu roka spočíva v tom, že pozornosť investorov sa presmeruje z Európy na Spojené štáty," vyhlásil koncom minulého týždňa analytik banky Credit Suisse Robert Parker.
Na mysli mal predovšetkým rýchlo rastúce dlhy niektorých štátov americkej únie. A práve na ne by sa mohla upnúť pozornosť investorov a s nimi aj na podobné problémy so splácaním, ako malo v nedávnej dobe napríklad Grécko.
Horšie ako juh Európy?
Koniec koncov riziko, že niektoré americké štáty ako dlhodobo problémová Kalifornia, ale aj Illinois alebo New York vyhlási bankrot, ohodnocujú trhy už teraz podobne ako v prípade "ohrozených" štátov Európskej únie. Vyplýva to z ceny takzvaných CDS kontraktov, ktoré odrážajú cenu poistenia proti riziku štátneho bankrotu.
Podľa agentúry Bloomberg činí v prípade Grécka cena, ktorú investori za toto poistenie zaplatia, 8,4 percenta z investovanej sumy. Čo sa týka štátu Illinois, je to 3,3 percenta a v prípade Kalifornia len o niečo menej. Až potom nasleduje Portugalsko s 2,65 percenta a Španielsko, kde trhy stanovili cenu na 2,1 percenta.
Mimochodom, rizikovejšie ako Španielsko je hodnotené aj mesto New York. "Rozpočty amerických štátov čaká ťažký rok. Dôvodom je pomalší ekonomický rast a väčšie požiadavky miest, ktorá žijú hlavne z majetkových daní. Kvôli útlmu na trhu nehnuteľností tak mestá nebudú mať dostatok peňazí," uviedla ekonómka bostonskej pobočky centrálnej banky Fed Yolanda Kodrzycki. Jej slová potvrdil aj guvernér štátu Južná Karolína Mark Sanford, ktorý vyhlásil, že to najťažšie pre štáty únie ešte len príde.
A problémy miestnych rozpočtov sa nevyhnutne prejaví aj vo federálnom rozpočte. Analytička Komerčnej banky Anne-Francoise Blüherová si všíma ďalší alarmujúci fakt. Spojené štáty musia už do konca budúceho roka prefinancovať 40 percent štátneho dlhu. To je v porovnaní s európskymi krajinami priveľa.
Šetriť či nie
Podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) navyše USA patria na špičku rebríčka krajín, ktoré budú musieť najviac zlepšiť svoju rozpočtovú bilanciu, ak budú chcieť aspoň za dvadsať rokov podstatne znížiť svoj dlh.
K tomu, aby sa s dlhom dostali na 60 percent HDP, čo je potrebné kritérium, ktoré má stanovené eurozóna, tak budú musieť ušetriť okolo 12 percent HDP. "Na tomto základe sa môžeme pýtať, ako dlho ešte si môžu Američania na trhu lacno požičiavať," hovorí Blüherová.
Lenže na druhej strane ani cez všetky tieto chmúrne čísla na tom Amerika nie je zďaleka tak zle, ako by sa podľa nich mohlo zdať. Medzi Spojenými štátmi a Európou totiž existujú značné rozdiely, ktoré dosť dobre môžu USA uchrániť pred osudom európskych krajín.
You need to upgrade your Flash Player |
Podobne ako členovia eurozóny nemajú štáty USA žiadnu samostatnú menu a menovú politiku. "Dôležitý rozdiel však je, že v USA existuje politická únia, zatiaľ čo v Európe nie," vysvetľuje Blüherová. Iná je tiež štruktúra držiteľov dlhu. V prípade USA vlastnia 70 percent z 2,8 bilióna dolárov dlhov domácnosti a len 10 percent je v držbe bankových inštitúcií. Naproti tomu väčšina vládnych dlhopisov "ohrozených" krajín Európy je v držbe európskych bánk, hlavne francúzskych a nemeckých.
"Amerika má stále nižšie deficity bežného účtu platobnej bilancie, a teda viac peňazí zostáva doma. USA teda môžu pohodlnejšie ako pred krízou pokryť deficity verejných financií z domácich súkromných úspor, rovnako ako to robí napríklad veľmi zadlžené Japonsko, ktoré nikdy nezaznamenalo väčšie problémy s upisovaním nového dlhu, "vysvetľuje ekonóm Poštovej sporiteľne Jan Bureš.
You need to upgrade your Flash Player |
Napriek tomu sa teraz investori budú mať aj pred USA stále viac na pozore. Spor, či míňať alebo šetriť ako Európa, sa presunul tiež na akademickú pôdu. A tak zatiaľ čo nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman tvrdí, že európske šetrenie spôsobí ďalšiu recesiu, ekonóm Harvardovej univerzity Niall Ferguson hovorí, že vládne stimuly nepomôžu a ak už nebude ekonomiku z čoho podporovať, dostane sa do problémov.
You need to upgrade your Flash Player |