V dvadsiatych rokoch 20. storočia zažívali Spojené štáty svoje „zlaté časy“. Priemyselné mestá prosperovali, zahraničný obchod rástol, bežní Američania prežívali americký sen. Až prišiel štvrtok 24. októbra 1929. Týmto dňom, ktorý dostal prívlastok „čierny štvrtok“, sa skončil americký hospodársky zázrak a začala sa svetová hospodárska kríza.
Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov ekonómov. Medzi príčinami uvádzajú napríklad vznik pochybných akciových spoločností, premrštené ceny akcií, dobrodružnú úverovú politiku bánk, nesprávne hodnotenie rastu americkej ekonomiky či neopodstatnenú vieru ľudí v to, že prosperita potrvá naďalej.
Ešte desať dní pred tým, ako v centre svetového finančníctva na burze v New Yorku prepukla panika, ubezpečovali bankári investorov, že sa nemajú čoho obávať, pretože americké burzy sú vo výbornom stave.
Samovraždy a skákanie z budov
Čierny štvrtok ukázal, ako sa mýlili. V tento deň sa len počas 30 minút predalo na newyorskej burze 1,6 milióna akcií. Celková finančná strata prevýšila počas tohto dňa 11 miliárd dolárov. Investori podľahli panike a aj nasledujúce dni dostali prívlastok „čierne“.
Na „čierny piatok“ spáchalo samovraždu jedenásť známych finančníkov. Počas „čierneho utorka“ 29. októbra 1929 sa predalo rekordných 16 miliónov akcií, pričom trhy stratili za jeden jediný deň rekordných 14 miliárd dolárov.
V priebehu prvých desiatich mesiacov roku 1930 zbankrotovalo v USA 744 bánk a v tridsiatych rokoch celkove okolo deväť tisíc peňažných ústavov.
Všetko to v Spojených štátoch spôsobilo paniku dovtedy nevídanú. Ľudia páchali samovraždy, skákali z budov, nevedeli sa vyrovnať s tým, že prišli o svoje majetky.
Štvrtina ľudí bez práce
Firmy znižovali produkciu, nemali financie na vyplatenie záväzkov, krachovali podniky, prepúšťali zamestnancov. V roku 1933 bolo v USA 12 miliónov ľudí bez práce, čo predstavovalo 25 percent aktívneho obyvateľstva.
Keďže Spojené štáty ovládli od roku 1918 medzinárodné finančné kanály a americká ekonomika získala po prvej svetovej vojne dominantné postavenie na svete, kolaps newyorskej burzy mal domino efekt a zasiahol aj európske trhy.
Prvé boli zasiahnuté krajiny, ekonomika ktorých najviac závisela od zahraničného kapitálu a od medzinárodného obchodu, teda Rakúsko a Nemecko, ktoré podľahli kríze na jar 1931.
Do priepasti stiahli najskôr Spojené kráľovstvo a v roku 1932 aj Francúzsko. Napríklad v Nemecku boli vo februári 1929 viac ako tri milióny ľudí bez práce, ale v roku 1933 už dosiahlo toto číslo šesť miliónov. Na ilustráciu – v roku 1925 predstavovala nezamestnanosť v Nemecku 400-tisíc ľudí bez práce.
Následky krízy bolo cítiť aj v Československu
Medzi hospodárskou krízou najviac postihnuté krajiny patrilo tiež Československo, ktoré bolo výrazne exportne orientovanou krajinou. Zasiahla ho v roku 1931, pričom v plnej sile sa prejavila a kulminovala o dva roky neskôr, keď bol zaznamenaný až 40-percentný pokles výroby.
Najviac postihnutými oblasťami bolo železiarstvo, ťažba uhlia, stavebníctvo, drevospracujúci priemysel, výroba skla a výrazne sa znížila aj textilná výroba.
Na Slovensku doľahla kríza tvrdo najmä na potravinársky, sklársky a hutnícky priemysel, keď 10. júla 1931 vyhasla jediná vysoká pec v Tisovci.
Vysokopecný železiarsky závod v Tisovci bol spustený do prevádzky až v apríli roku 1935. Celkové odhady nezamestnaných sa v roku 1933 pohybovali na Slovensku od 250-tisíc do 300-tisíc ľudí, čo predstavovalo 22 až 25-percentnú mieru nezamestnanosti.
Denník Slovák takto opisoval na jeseň roku 1932 situáciu slovenských roľníkov: „Za statočnou, čo ako tvrdou, robotou išli by na kraj sveta. Ale kde ísť? Doma nič, v cudzích krajoch nič."
Svetová hospodárska kríza a z nej plynúca kríza demokracie i sklamanie z nej vytvárali podhubie na vznik autoritatívnych režimov. Narastal význam nacionalistických a fašistických strán, pričom ľudí vháňala do náručia radikálnych politických hnutí aj dlhotrvajúca masová nezamestnanosť.
V Európe expandoval nacistický režim, ktorý sa dostal k moci okrem iného aj práve v dôsledku svetovej hospodárskej krízy.