Najsilnejšia opozičná strana SaS a jej predseda a europoslanec Richard Sulík chcú na Slovensku presadiť revolučnú myšlienku - základný príjem. Ten v súčasnosti testujú napríklad vo Fínsku.
"Každému človeku by bola priznaná nejaká základná dávka za určitých podmienok, a keď začne pracovať, tak mu tú dávku nezoberieme. My mu ju začneme len mierne znižovať, tak ako rastie jeho príjem," priblížil dnes na tlačovej besede šéf SaS.
Išlo by o sumu 123 eur
Základný príjem zjednodušene znamená, že každý občan krajiny má nárok na určitý finančný obnos, ktorý mu štát pravidelne vypláca. Tieto peniaze dostane bez ohľadu na to, či má príjem z práce alebo nie.
Sulík pre HNonline potvrdil, že základný príjem je súčasťou reformy, ktorú chce SaS presadiť. Upresnil, že by išlo o sumu 123 eur mesačne pre každého občana Slovenska. Túto sumu liberáli odvodili od životného minima, ktoré predstavuje 198,09 eur, očisteného od daní a odvodov. Tie tvoria dokopy 38 percent.
V praxi na Slovensku by to vyzeralo tak, že ten, kto nemá žiadny príjem, by mal nárok na životné minimum, ktoré bude tvoriť základ dane. "Ak človek začne pracovať, životné minimum mu štát nezoberie, len mu ho mierne zníži, konkrétne o 10 percent jeho príjmov," vysvetlil predseda liberálov.
Všeobecný príjem testuje od začiatku tohto roka Fínsko, kde vybraná skupina občanov od štátu automaticky dostáva 560 eur.
Na celoštátnej úrovni však garantovaný príjem pre všetkých občanov odmietli na začiatku júna 2016 v referende vo Švajčiarsku. Podľa návrhu mal činiť 2500 frankov (2286 eur). Na druhej strane chcelo Švajčiarsko zrušiť všetky sociálne dávky, podpory a príspevky.
Pozitívom má byť administratívna nenáročnosť
Zástancovia základného príjmu vyzdvihujú administratívnu nenáročnosť a transparentnosť. Systém má mať aj pozitívny vplyv na pôrodnosť - ženy plánujúce materskú by sa totiž nemuseli v takej miere trápiť s výpadkami v rozpočte v domácnosti. Základný príjem by navyše znížil rozdiely v základnom ohodnotení medzi mužmi a ženami.
Odporcovia naopak tvrdia, že by zavedený krok nenútil niektorých obyvateľov pracovať a zároveň by zanedbával tých, ktorí sociálne dávky najviac potrebujú. Opatrenie by potom v neposlednom rade bolo predovšetkým nákladné pre štátny rozpočet.
Čisté príjmy pracujúcich by stúpli o 2,5 miliardy
Základný príjem by bol súčasťou širšej reformy, ktorú liberáli presadzujú dlhodobo a nazývajú ju odvodový bonus. Podľa prepočtov SaS by z tejto reformy mohli čisté príjmy pracujúcich stúpnuť skoro o 2,5 miliardy eur.
"Súčasný systém je veľmi zlý, lebo vytvára bariéru medzi nepracovaním a pracovaním. Je hyperkomplikovaný, obsahuje zásluhovosť a tá je nespravodlivá. Chudobní doplácajú na bohatých, lebo väčšie percento bohatých sa dožije dôchodkového veku. Slovensko má jedny z najvyšších odvodových sadzieb na svete, zaťažuje prácu oveľa viac ako kapitál," uviedol Sulík.
Odvodový bonus by podľa Sulíka predstavoval zásadnú reformu systému. Zavedením odvodového bonusu by sa podľa SaS výrazne zjednodušil odvodový systém. "Vytvorí to obrovskú konkurenčnú výhodu Slovenska. Odvodový bonus je rozpočtovo neutrálny," myslí si Sulík.
SaS prepočítala, že vďaka zavedeniu odvodového bonusu by čisté príjmy pracujúceho obyvateľstva stúpli o 2,5 miliardy eur. Takisto by prispel k podpore mladých rodín s deťmi.
"Rodinám s deťmi do troch rokov by sme dávali trojnásobok peňazí, 384-tisíc zamestnancov s najnižšími mzdami si polepší v priemere o 12 percent, 850-tisíc zamestnancov patriacich do strednej triedy bude mať vyššie čisté príjmy až o 10 percent. Polepší si aj 157-tisíc živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody," dodal Peter Cmorej, odborník SaS na dane a odvody.