Do Kalifornie prišla prvýkrát v lete 2001 v rámci programu Work & Travel, počas ktorého študenti niekoľko mesiacov pracujú a cestujú po Spojených štátoch. Na západe USA sa zamestnala na pozícii operátora húsenicovej dráhy. V tom čase už študovala informatiku na Žilinskej univerzite. „O rok neskôr som sa do Spojených štátov vrátila doštudovať informatiku na Santa Clara University. Po škole som pracovala jeden rok pre startup, ktorý vyvíja čipy na spracovanie videa. Po roku som si podala prihlášku do Googlu, kde som sa stala prvou softvérovou vývojárkou z Česka a Slovenska,“ hovorí pre HN Petra Cross, ktorá vo svetovom technologickom gigante pracuje už 12 rokov.
Inovatívne uvažovanie
Novým domovom sa tak pre Petru stala práve Kalifornia. „Prvých sedem rokov som pracovala v centrále v Mountain View, kde sídlia služby Search a Gmail. Posledných päť rokov pôsobím v centre San Francisca, kde sa vyvíja Android Pay.“
Ani jej sa počas vstupného rozhovoru nevyhli dnes už legendárne logické otázky, ktorými si softvéroví inžinieri Googlu chceli preveriť rýchle a inovatívne uvažovanie kandidátov na prácu v prestížnej značke. „Je pravda, že v minulosti sa Google na pohovoroch často pýtal otázky, ktoré nemali veľa spoločného s informatikou. Aj ja som dostala dve hlavolamové otázky, takzvané brain teaser.“
Mladá Slovenka musela prejsť celkovo šiestimi intenzívnymi pohovormi – jedným cez telefón a piatimi osobne. „Každý z nich trval 45 minút, takže zostalo veľa času aj na technické otázky a programovanie na tabuli. Pohovory som očividne zvládla dobre, hoci si z nich nepamätám úplne všetko, keďže som mala 38-stupňovú teplotu.“
Kalifornia a obzvlášť Silicon Valley sa dnes považuje za rodisko nových technológií, ktoré sa práve odtiaľto po čase rozšírili do celého sveta. Na novinkách, ktoré často využívajú aj Slováci, intenzívne pracuje i Petra Cross. „Momentálne sa podieľam na vývoji mobilnej peňaženky Android Pay, ktorá sa už pomaly rozbieha aj v Európe. Predtým som pracovala ako vývojárka na službe Gmail. Mojím úplne prvým zamestnaním v Google bola práca na vyhľadávači.“
Práca na Gmaile
Po všetkých tých skúsenostiach je Petra podľa vlastných slov najviac hrdá na roky strávené v tíme Gmailu, počas ktorých sa táto služba dostala z beta verzie do plnej produkcie so stovkami miliónov používateľov. „Vždy až prax overí, či je nejaká služba úspešná. Gmail to vyhral svojou praktickosťou. Aj v mojom okolí má mnoho kamarátov a rodina účet na Gmaile, čo ma veľmi teší.“
Do Spojených štátov, predovšetkým do Silicon Valley, mieri mnoho mladých talentovaných informatikov z celého sveta. Prirodzene, nie všetkým sa podarí v mekke IT skutočne presadiť. Toto odvetvie je pritom už natoľko globalizované, že národnosť uchádzača o lukratívne zamestnanie nikoho nezaujíma. Firmy si vyberajú nových zamestnancov podľa úplne iných kritérií. „Môj akcent alebo krajina pôvodu nehrá žiadnu úlohu. V Silicon Valley sa cenia schopnosti a skúsenosti. A hlavne výsledky. Dopyt po softvérových inžinieroch stále stúpa. Preto je to jedna z najlepších volieb štúdia pre mladé slečny a pánov, s istotou finančnej nezávislosti na niekoľko dekád.“
Pre bežného Európana sa Silicon Valley spája s ikonami technologického rozvoja, ako sú zakladatelia Googlu, Facebooku či šéfovia Applu. A podľa Petry Cross skutočne nie je také ťažké stretnúť niektorých z nich osobne. „Silicon Valley je síce veľké, ale skôr či neskôr narazíte na známe tvare. A ak aj nie vy, tak aspoň vaši kamaráti. V podstate každý niekoho pozná.“
Stupeň oddelenia, ktorý dokáže vyjadriť, koľko kontaktov vás oddeľuje od ktoréhokoľvek človeka na svete, je v Silicon Valley dosť nízky. „Keď idete na párty k nejakému miliardárovi – väčšinou ide o investorov – tak je zaručené, že tam bude niekoľko známych tvárí.“
A ako vyzerá personálny život a vzťahy na pracoviskách v kalifornských technologických spoločnostiach? „Nadriadení a podriadení v korporáciách rešpektujú pravidlá určené HR a správanie je veľmi profesionálne na oboch stranách. V startupoch je to však často divokejšie a viac to pripomína normálny život.“
Rozdiely medzi startupmi a miliardovými značkami vidno podľa Petry Cross aj v tom, koľko času trávite v zamestnaní. „Pracovný čas v korporáciách je dosť stabilný, dosahuje okolo osem hodín denne. Startupy sú však notoricky známe tým, že sa v nich očakáva maximálne nasadenie.“
Návrat domov
Doma u Crossovcov majú v súčasnosti kombináciu oboch. „Ja teraz pracujem na čiastočný úväzok pre korporáciu tri dni v týždni. Potom som štyri dni doma s dvojročnou dcérkou Lunou. Môj manžel Bradford zase pracuje stále, lebo v Bratislave a Prahe má svoj vlastný startup Central Europe AI, ktorý sa venuje umelej inteligencii. Voľné víkendy sú teda skôr problémom pre neho.“
Petra priznáva, že veľmi často dostáva otázku, či si vie predstaviť návrat domov. „Na Slovensko sa snažím chodiť so svojou rodinou každý rok. Najmä v lete je príroda priam rozprávková. Neviem, čo by prilákalo iných úspešných Slovákov k návratu. Na to, aby som sa vrátila ja s rodinou, by som však potrebovala dve veci.“
Tou prvou je mať ekvivalentné pracovné možnosti v oblasti, na ktorú sa špecializuje. „S platom, ktorý by mi umožnil podobný alebo lepší životný štýl, aký mám v zahraničí, a ktorý by bol rovnaký, ako plat muža v rovnakej role ako moja. Google dbá na platovú rovnocennosť, a to si vážim.“
Druhou podmienkou je pracovať pre firmu, ktorá aktívne hľadá rôznorodosť. Či sa to už týka pohlavia, identity pohlavia, sexuálnej orientácie alebo farby pleti, veku, náboženstva, úrovne zdravotnej zdatnosti či postihnutia alebo životných skúseností. „Aj keď máme ešte veľa práce pred sebou, Google je jednoznačne lídrom v tejto oblasti. Aj vďaka tomu priťahuje najlepšie talenty na svete, ktoré vďaka diverzite vytvárajú produkty naozaj pre každého, nielen pre limitovaný segment populácie,“ uzatvára Petra.
Samojazdiace autá vidím na kalifornských cestách dennodenne
Život v Silicon Valley je rýchlejší a hlavne drahší než kdekoľvek inde v Spojených štátoch. Je tu veľa mladých milionárov, ktorí dosiahli úspech v technologických firmách, hovorí Petra Cross.
Technológie dnes smerujú míľovými krokmi vpred. Čo bolo pred rokom nové, veľmi rýchlo zastaráva. Je pre vás nevyhnutné neustále sa učiť nové veci?
Nové technológie prichádzajú tak, ako príde nové počasie. Človek sa len prispôsobí a ide sa ďalej. Pracovne rastiem každý deň, lebo riešim nové problémy a hľadám nové riešenia. Študujem najmä to, čo je potrebné na vyriešenie daného problému, respektíve úlohy. Keďže väčšinu času sa zaoberám programovaním, odpovede zväčša nájdem na stránke stackoverflow.com, v dokumentácii knižníc jazyku Java alebo v databáze kódu. V nej môžem prehľadať pomocou regulárnych výrazov úplne kompletný kód, ktorý v Google máme.
Sú dnes veci ako samojazdiace autá Google alebo iné technológie budúcnosti každodennou súčasťou života v Kalifornii?
Google Home alebo niečo podobné je už v mnohých domácnostiach. Samojazdiace autá vidím na cestách dennodenne, ale zďaleka nie sú ešte v prevahe. Život v Silicon Valley je rýchlejší a hlavne drahší než kdekoľvek inde v Spojených štátoch. Je tu veľa mladých milionárov, ktorí dosiahli úspech v technologických firmách. Narazíte však aj na mnoho ľudí, ktorí si tu vďaka rastúcim cenám nemôžu dovoliť žiť.
Ako to vyzerá so základnými podmienkami na život?
Napríklad ceny nehnuteľností sú v centre San Francisca vyššie ako na newyorskom Manhattane. Jeden štvorcový meter v našej budove stojí vyše 12-tisíc dolárov. Jedlo je úžasné, od pouličných pojazdných stánkov až po reštaurácie s ocenením od Michelinu. V oblasti Sanfranciského zálivu máme už šesť reštaurácií s tromi michelinskými hviezdičkami. Sú tu dve špičkové univerzity Stanford a UC Berkeley, ktoré chrlia talenty. Väčšina talentovaných ľudí však prichádza zo sveta, takže vidíte naozaj nesmiernu rozmanitosť a diverzitu medzi ľuďmi. Práve to je jedna vec, ktorá naozaj zmenila spôsob, akým vnímam svet.
Google a ostatné firmy sídliace v Silicon Valley sú preslávené aj unikátnymi benefitmi. Využívate ich?
Myslím si, že každá firma by mala poskytovať dobré benefity a technologické firmy sú na to vhodným príkladom. Médiá o nich radi píšu, ale o tom tu život ani práca nie sú. Podľa mňa sa netreba príliš sústrediť na benefity, ale na prácu samotnú a na fakt, že univerzity neprodukujú dostatok absolventov s technickými schopnosťami, ktoré si trh žiada. Pritom práve technológie patria k veľmi perspektívnym oblastiam, kde nástupné platy len stúpajú a stúpajú. Zamestnávatelia sa zúfalo snažia prilákať ľudí z limitovaného množstva absolventov, ktorí majú správne vzdelanie.
Čo je príčinou toho, že nie je na trhu dostatok informatikov?
Ešte stále tu existuje stigma voči „bifľošom“ a „programátorom“, pridávajú sa aj isté rodové stereotypy. Máme veľké množstvo šikovných žien, ktorým ani na um nepríde skúsiť informatiku. Ako ambasádorka projektu Aj Ty v IT sa to snažíme zmeniť. Motivujeme dievčatá na stredných školách, aby vyskúšali informatiku a samy sa rozhodli, či ich to baví alebo nie.
Napriek určitým problémom v slovenskom školstve pôsobia vo svete mnohí úspešní slovenskí vedci a experti, ktorí sa presadili vo veľkej konkurencii. Čomu to pripisujete?
Úspech nie je len otázkou vzdelania. Aj ľudia bez formálneho vzdelania alebo z menej prestížnych škôl majú často lepšie výsledky než študenti elitných škôl. Úspešní ľudia sa presadili, pretože majú nadšenie, húževnatosť, trpezlivosť a hlavne zvedavosť.
A práve to je váš recept na úspech?
Áno, lebo čím je človek zvedavejší, tým viac sa dozvie. A čím viac sa dozvie, tým viac sa špecializuje a stáva sa expertom v danej oblasti. Môj recept na úspech je teda zvedavosť a lenivosť. Nie som ochotná sa „bifľovať“. Preto som nechcela študovať niečo, čo si vyžaduje memorovanie. Informatika je celá o tom, ako veci fungujú. Nie je vôbec namáhavé učiť sa ju.