Ficova vláda má v pláne viacero veľkých infraštruktúrnych projektov. Chce opraviť železničné koridory a stavať diaľnice a rýchlostné cesty. Naráža však na klasický problém: chýbajúce peniaze.
Riešením má byť uvoľnenie dlhovej brzdy, teda zákona (presnejšie ide o ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti), ktorý pod hrozbou sankcií "krotí" vlády v ich míňaní verejných financií. V závislosti od výšky dlhu v pomere k HDP je vytvorených päť pásiem. Sankcie sú odstupňované podľa výšky dlhu a kumulujú sa.
Predseda vlády Robert Fico a ministri Érsek a Kažimír volajú po zmene pravidiel, na zmenu zákona však potrebujú aj hlasy opozície, ktorá s touto iniciatívou nesúhlasí.
Mal by byť zákon zmenený? Oplatí sa vybudovať a vynoviť infraštruktúru výmenou za vyššie zadĺženie Slovenska? Aké dôsledky by mohlo mať pre Slovákov uvoľnenie dlhovej brzdy (za predpokladu, že by s ním súhlasila opozícia)?
Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Nemyslím, si že by mal byť zákon zmenený. Raz však zmenený bude; a súčasný návrh v zmysle výnimiek na infraštruktúru je len prvým krokom. Zrušia ho celý akonáhle by prišla napr. podobná kríza ako tá v roku 2007. Je prílišným obmedzením pre politikov. A je jedno, či máme dnes vysoké alebo nízke úročenie. Princíp politiky je vždy minúť viac.
Čo sa týka investícií do infraštruktúry je nutné konštatovať, že je v žalostnom stave. Nie je to však problém dlhovej brzdy, ale problém toho, že štát a verejný sektor nemá stanovené priority. Financuje sa všetko. A na všetko z definície nemôžu byť peniaze. Tým pádom trpia aj reálne dôležité veci, pri ktorých je možné uvažovať, že by v nich mal výraznejšie pôsobiť štát.
Pre Slovákov by malo uvoľnenie dlhovej brzdy len ten dopad, že sa zvýši zadlženie a presun bremena dlhu do budúcnosti. Či by sa na základe toho dožili v nejakej dohľadnej dobe aj kvalitnejšej infraštruktúry? To si netrúfnem povedať. Neviem, ako efektívne by bolo nakladané s danými prostriedkami."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Pokiaľ vláda dodrží svoj plán pre vyrovnaný rozpočet od roku 2019, tak by sa jej mal uvoľniť priestor pre dodatočné investície na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Podľa mojich rýchlych prepočtov by zvýšenie deficitu z nuly na 0,5-1 percento HDP (čo boli v posledných rokoch priemerné investície do rýchlociest, bez ostatnej cestnej siete a železníc), ktoré by spočívalo čisto v investíciách, neprelomilo v ďalších 10 rokoch žiadnu významnejšiu hranicu dlhovej brzdy, a to aj napriek tomu, že dlhové limity budú postupne klesať.
K samotnému poklesu dlhu k HDP stačí pri súčasnom raste deficit niekde medzi 2,5-3 percentá HDP, čiže pri deficite do 1 percenta, ktorý by tvorili čisto investície do infraštruktúry, by dlh k HDP mal stále klesať solídnym tempom.
Pokiaľ by išlo o zrýchlenie stavby infraštruktúry, tak by nemuselo byť na škodu zmierniť dlhovú brzdu. Najmä v situácii, keď si požičiavame za minimum a sme infraštruktúrne poddimenzovaní. Investície do infraštruktúry totiž nie sú vyhadzovaním peňazí von okonom, ako povedzme vlaky zadarmo, ale majú potenciál vygernerovať produktívnejšie pracovné miesta v zaostalejších regiónoch a týmpádom sa vrátiť cez vyššie HDP.
Museli by tam však byť 2 podmienky - 1) cenová transparentnosť, tá by sa dala zabezpečiť tak, že by musela byť cena schválená v parlamente povedzme 90 hlasmi; 2) pokiaľ by vláda prekročila svoje výdavkové ciele, tak by sa alikvotne znižoval rozpočet pre investície, aby výnimka nebola využívaná na rozhadzovanie.
Ešte jedna poznámka na záver. Investori by zmiernenie dlhovej brzdy neriešili, ako niektorí strašia. Či by náš dlh k HDP, ktorý je jeden z najnižších v eurozóne, klesal o 2 alebo 1 percentuálny bod ročne, je investorom totálne jedno. Tí sa navyše pozerajú na to, či sa dodatočný dlh prežiera, alebo využíva rozumne. A investície do infraštruktúry, pokiaľ by neboli predražené a/alebo zbytočné (napr. širokorozchodná železnica), by boli vnímané v druhej kategórii."
Richard Koza, investičný poradca: "Budovanie kvalitnej infraštruktúry je jedným z dobrých krokov. Pomôže to rozvoju biznisu. Problémom je, samozrejme, stavanie na dlh. Je otázkou, či by nebolo skôr vhodné napr. orezať niektoré sociálne programy, dotácie a dávky a takto ušetrené peniaze použiť na tieto investície.
Všeobecne je štátne zadlžovanie veľký problém. Dlhy rastú celosvetovo a politici je jednoducho neriešia. Kým však neprídu investori s tým, že nebudú chcieť štátom požičiavať, nikdy ich žiadny politik dobrovoľne nezačne šetriť. Takže sa všetci veselo zadlžujú a posúvajú riešenie na budúce roky, vlády, generácie.
Ale dlhy sú už teraz tak veľké, že jednoducho "normálnym" spôsobom, teda splatením z výnosov daní, ekonomiky a pod., už nejdú a nepôjdu. Bude to oveľa horšie. Ale nikto nevie kedy to bude a tak sú všetci v pokoji a veselí."
Ronald Ižip, analytik Trim Broker: "Je nepochybné, že dlhová brzda je správny nástroj. Rovnako je nepochybné, že Slovensko potrebuje infraštruktúrne výdavky. Bez nich sa sotva prepojí západ Slovenska a východom. Infraštruktúrne výdavky by mohli pomôcť výrazne zvýšiť investície, produktivitu práce a tak ekonomický rast Slovenska mimo Bratislavy. Kľúčové však je, ako na to.
Zle nastavený parlamentný systém na Slovensku dáva vláde príliš veľké právomoci. Pokiaľ je vláda neefektívna a málo podnikateľsky orientovaná, ako tá súčasná, obyčajné navýšenie dlhovej brzdy by bolo kontraproduktívne.
Avšak pokiaľ by sa navýšenie dlhovej brzdy založilo na dodatočných podmienkach – napríklad úprave rozpočtu pre budúci rok, prospech by z toho malo celé Slovensko. Týmto spôsobom by mohol vzniknúť skutočne celonárodný ekonomický program so širokou politickou podporou."
Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Výnimku z dlhovej brzdy nepotrebujeme. Štátna pokladnica je v dôsledku oživenia ekonomiky a rastúcich daňových príjmov na tom dobre a to, čo slovenská ekonomika naozaj potrebuje, je efektívne vynakladanie s verejnými financiami.
Uvoľnenie dlhovej brzdy by znamenalo oddialenie potreby zefektívnenia nakladania s verejnými zdrojmi a znamenalo by zvýšenie hrubého verejného dlhu, ktorého splácanie sa prenesie na budúce generácie. Rast starnutia populácie pritom predstavuje pre naše verejné financie najväčšiu hrozbu do budúcnosti.
Budovanie dopravnej infraštruktúry by malo byť prioritou každej vlády kvôli zvýšenému záujmu investorov, avšak nie na úkor vyslania negatívneho signálu celkovej dôveryhodnosti Slovenska ako krajiny schopnej dlhodobo udržať hospodárenie na zdravej úrovni. Ústavný zákon o dlhovej brzde stráži stabilitu verejných financií a jeho zmena, resp. zmena výpočtu verejného dlhu so sebou prináša viaceré riziká. Vláda by mala v dobrých časoch šetriť, znižovať verejný dlh a hľadať finančné prostriedky inde. Veď kedy inokedy šetriť ak nie v dobrých časoch ? V recesii ? Tak to asi nie..."
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky: "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti považujem iba za lacný signál politikov, aby deklarovali verejnosti, že sa chcú správať zodpovedne. Inak som v ňom nikdy nevidel veľký zmysel. V praxi je v podstate bezzubý. Vláda, ktorá ho bude chcieť obísť a bude chcieť zadlžovať Slovensko, má páky na to, aby to aj urobila.
Napríklad pri dosiahnutí najvyššej- štvrtej hranice dlhovej brzdy je potrebné hlasovanie v parlamente o dôvere vlády. Ak má vláda parlamentnú väčšinu, čo v zásade väčšinou má, nebude to problém. Na druhej strane vlády, ktoré sa budú chcieť správať fiškálne zodpovedne, nepotrebujú zákon, ktorý by im to prikazoval.
V dnešných časoch by som investičnú výnimku z dlhovej brzdy uvítal s otvoreným náručím. Aj vláda si uvedomuje, že „hodenú rukavicu“ takmer nulových či až záporných úrokov sa oplatí zdvihnúť. Kedy inokedy robiť veľké vládne investície, keď nie pri takmer nulových dlhodobých úrokových sadzbách? Firmy to využívajú, tak prečo by sa štát mal správať odlišne?
Štát by mal využiť lacné refinancovanie na pritlačenie rastového plynu ekonomiky cez veľké infraštruktúrne projekty bez ohľadu na legislatívu o dlhovej brzde či záväzky voči Bruselu. Pravidlá boli konštruované v čase, keď záporné úrokové sadzby boli v podstate nepredstaviteľné. Preto by sa ich v aktuálnych podmienkach azda oplatilo ignorovať.
Hoci volám po úprave či zrušení zákona o dlhovej brzde, neznamená to, že vláda by nemala pokračovať v konsolidácii verejných financií najmä na strane iných (neinvestičných) výdajových oblastí."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Vláda má pravdu: aktuálne sa Slovensko dokáže refinancovať až do 5 rokov za záporné úrokové sadzby, čiže investori za požičanie peňazí Slovensku ešte zaplatia. To sú pre vládu jedinečne dobré podmienky. Zvlášť, ak sa očakáva rast úrokových sadzieb a výnosov na dlhopisoch v nasledujúcich mesiacov.
Ak by sa podarilo za tieto financie efektívne posilniť infraštruktúru, bolo by to z ekonomického hľadiska správne rozhodnutie. Je bežný jav, keď sa štáty zadlžujú a požičané peniaze investujú naspäť do ekonomiky. Keďže slovenská ekonomika rastie a štátny dlh nie je ani zďaleka tak vysoký, ako u iných krajín v eurozóne, Slovákov by tento zámer nemalo nijako výrazne ovplyvniť.
Zvlášť, ak investori Slovensku veria a sú ochotní za investovaný kapitál dokonca platiť. Kľúčové pri tomto zámere bude, ako ministerstvá s požičanými peniazmi naložia."
Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital markets: "Zákon o dlhovej brzde je jedným z najlepších zákonov prijatým za posledné roky, ktorý zabezpečuje, že Slovensko si udrží konsolidované verejné financie aj do budúcnosti. Naša populácia rýchlo starne, takisto sme veľmi malou a otvorenou ekonomikou. V prípade ak by sme sa začali opäť zadlžovať aj v dobrých časoch tak čoskoro prídeme o posledný nástroj na stimuláciu ekonomiky v prípade, že sa externé podmienky zhoršia.
Na druhej strane treba dodať, že vďaka politike ECB si dokážeme momentálne požičiavať za veľmi výhodných podmienok. Takisto ak by boli peniaze použité výhradne na financovanie infraštruktúrnych projektov, zvýšilo by to náš potenciálny rast do budúcnosti. V prípade ak by zákon o uvoľnení dlhovej brzdy mal byť prijatý a prospešný, muselo by dôjsť k prísnemu vymedzeniu projektov, na ktoré môžu byť finančné prostriedky použité a hlavne zriadeniu dôveryhodného orgánu, ktorý zabezpečí aby tieto prostriedky boli míňané efektívne a transparentne.
Slováci by sa v tomto prípade mohli dočkať rýchlejšieho vybudovania infraštruktúry, čo by minimálne stabilizovalo stále zväčšujúce sa rozdiely medzi regiónmi. Vzhľadom na to, že vláda sa každoročne pýši značne vyšším ako rozpočtovaným výberom daní je však nepochopiteľné, prečo tieto peniaze neboli investované do razantnejšieho zníženia dlhu, prípadne výstavby infraštruktúry.
Ak by tak urobila, problém s uvoľnením dlhovej brzdy by sa dnes vôbec nemusel riešiť. Je nelogické, že vláda vyrovnanie rozpočtu každoročne odsúva na neskôr pričom tieto peniaze používa skôr na populistické ako prorastové výdavky a teraz navyše žiada uvoľnenie dlhovej brzdy."
Pozrite si rozhovor v HNtelevízii s Ivanom Šramkom, predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: