Hospodárske noviny písali o modernizácii prečerpávajúcej elektrárne Čierny Váh. Slovenské elektrárne plánujú veľký zdroj modernizovať a pridať aj veľké batériové úložisko. Nie je prečerpávajúca vodná elektráreň konkurencia pre baterkové úložisko?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že prečerpávacia vodná elektráreň a batérie si konkurujú. Slovenskí, ale aj medzinárodní experti sa však zhodujú, že práve kombinovaná prevádzka PVE a batérií predstavuje ideálnu synergiu medzi rýchlym reakčným časom batérie a veľkým objemom energie, ktorú vie skladovať prečerpávajúca vodná elektráreň. Pri rozvoji energetiky tiež treba dbať na environmentálne a sociálne dosahy projektov, ako aj iné externality. Práve modernizácia na svetové parametre, v kombinácii s batériovým úložiskom, ktoré využíva existujúcu infraštruktúru, je projekt, ktorý maximalizuje pridanú hodnotu pre elektrizačnú sústavu s minimalizáciou dosahov.
Aj z tohto dôvodu tento projekt, Integrátor SE4, Európska únia zaradila na prestížny zoznam PCI5, ktorý združuje najdôležitejšie projekty pre európsku energetickú sústavu. Projekt bude unikátny nielen inovatívnou hybridizovanou prevádzkou, ale aj najväčším frekvenčným meničom pre prečerpávajúcu vodnú elektráreň na svete, umožní reguláciu siete počas čerpadlovej prevádzky. Regulácia počas čerpadlovej prevádzky veľkou mierou prispeje k integrácii obnoviteľných zdrojov nielen na Slovensku, ale v celom regióne, keďže práve v čase vysokej produkcie OZE bude chýbať regulačná kapacita v elektrizačnej sústave. Vďaka modernizácii bude mať Čierny Váh parametre, ktoré nám budú môcť vo svete závidieť.
Modernizácia má stáť 170 miliónov eur, ukrojí si najväčšiu časť financií batériové úložisko?
Podľa aktuálneho odhadu pôjde väčšina nákladov z rozpočtu na modernizáciu turbíny a čerpadla, výmenu motorgenerátorov a zakúpenie nových frekvenčných meničov, ktoré zabezpečia reguláciu počas čerpadlovej prevádzky. Podobné technické riešenie sa robilo aj na rakúskych prečerpávačkách Kaprun a Malta Oberstufe. Tieto projekty realizovala spoločnosť Verbund, s ktorou aj my spolupracujeme na viacerých projektoch vrátane modernizácie Čierneho váhu.
Ako takéto investície ovplyvňujú dlhodobé ceny elektriny? V minulosti boli úrovne nižšie a pred rokmi by sa táto investícia neoplatila?
Takéto investície sú vždy ovplyvňované cenami elektriny. Čím vyššie ceny elektriny, tým viac sa investícia oplatí. Vidíme tu však istý paradox – o investícii do existujúcej infraštruktúry s minimálnym environmentálnym a sociálnym dosahom, ktorá dokáže prispieť k integrácii veľkých objemov obnoviteľných zdrojov, by sme vôbec nemali diskutovať. Bohužiaľ, aktuálne trhové nastavenie takýmto investíciám nepraje. Sme veľmi radi, že naši akcionári sa na túto investíciu pozerajú ako na strategickú.
Je batériové úložisko na Čiernom Váhu odpoveďou na záporné ceny elektriny? Napríklad počas záporných hodnôt doň uložíte elektrinu.
Čiastočne, ale naším zámerom je primárne vytvoriť systém prepojenia prečerpávacieho zdroja a batérie a energiou, ktorú takto získame, chceme čo najefektívnejšie vyvažovať sieť, a teda prispievať k jej stabilite.
Zákazku na turbogenerátor v hodnote 17,6 milióna eur získala česká spoločnosť Litostroj Engineering. Kedy bude Litostroj s prácami hotový a čo bude potom nasledovať?
Vaša otázka smeruje k inému projektu, ktorý máme momentálne rozpracovaný, a týka sa modernizácie turbogenerátora 5 na Čiernom Váhu vrátane výmeny transformátora. V súčasnosti na projekte prebiehajú práce podľa odsúhlaseného harmonogramu.
Kedy sa bude vyhlasovať súťaž na batériové úložisko na Čiernom Váhu?
Batériové úložisko začneme realizovať od roku 2027, pričom cieľom je mať tento projekt hotový do roku 2030. Vyhlásenie termínu obstarávania je naviazané aj na ďalšie aktivity v rámci projektu, ako napríklad povoľovacie konania.
Na ktorých vodných dielach by ešte mohli pribudnúť úložiská?
Batériové úložisko aktuálne „rastie“ pri PVE Dobšiná, čo by mal byť pilotný projekt koordinovanej prevádzky pre projekt Integrátor SE. Ďalšia lokalita, kde by v blízkosti vodnej elektrárne mohla byť pridaná batéria, je vodná elektráreň Mikšová. Analyzujeme možnosti výstavby batériových úložísk aj v iných lokalitách.
Generálny riaditeľ Slovenských elektrární pán Strýček nám nedávno v rozhovore povedal o projekte Ipeľ, pričom uviedol, že tento projekt analyzujete takmer každý rok. Aktuálne hovorí o elektrárni Ipeľ aj vláda Roberta Fica. Prečo sa téma dostáva na stôl?
Výstavba PVE Ipeľ sa javí ako jedna z vhodných možností na integráciu nových OZE do slovenskej elektrizačnej sústavy s presahom aj do zahraničia.
Elektráreň na Ipli bola v minulosti projektom Slovenských elektrární, robíme tam merania a vlastníme tam aj nejaké pozemky. Ako uviedol generálny riaditeľ Branislav Strýček v rozhovore pre vás i ďalšie médiá, radi by sme sa o tomto projekte so štátom bavili. Dlhodobo analyzujeme, či by dával zmysel. Do značnej miery to závisí od toho, ako sa vyvíja trh s podpornými službami na balansovanie prenosovej sústavy s presahom aj do zahraničia.
Realizácia takéhoto projektu si bude vyžadovať investora, ktorý má nielen dostatok kapitálu, ale hlavne dostatočne skúsené a veľké inžinierske tímy so skúsenosťami realizácie komplexnej energetickej infraštruktúry.
Podľa čoho sa rozhodujete, či investujete do nového projektu? Je hlavný motív najmä cena elektriny?
Cena elektriny je určite zásadný faktor pri rozhodovaní o nových projektoch. Určite to však nie je jediný faktor – Slovenské elektrárne budú v krátkom čase prevádzkovať šesť jadrových blokov. Nutnou podmienkou úspešného prevádzkovania jadrových blokov je bezproblémová prevádzka prenosovej sústavy. Z tohto dôvodu sa intenzívne pozeráme na investície do flexibilných zdrojov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom bezpečnej elektrizačnej sústavy. Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie, sú povoľovacie procesy, očakávaný vývoj legislatívneho rámca, ako aj možnosť získať dotácie z fondov.
Regulačný úrad nedávno vo vyhláškach zároveň zvyšuje takzvaný G-komponent z 15 na 20 percent. Je to zlý signál pre segment vodných zdrojov?
Z pohľadu investora sú investície do energetickej infraštruktúry veľmi komplikované – pre nejasný výhľad príjmov, pre zložité povoľovacie procesy, ako aj neistý odhad nákladov. Akékoľvek nepredvídané zmeny v regulačnom rámci významným spôsobom ovplyvňujú rozhodovanie o investovaní prostriedkov, v tomto prípade do energetiky. V takejto situácii investor uvažuje, či neinvestuje do iných sektorov, kde je menšie riziko a väčší zisk.
Lenže z hľadiska bezpečnosti a stability dodávok potrebujeme investovať do energetiky. Práve preto sme sa v Európe nedávno dostali do energetickej krízy, lebo sme roky nič nebudovali, nemodernizovali. Podľa think tanku Breugel budú musieť vyspelé ekonomiky preinvestovať až 800 miliárd eur ročne v horizonte 2026 – 2030 do elektroenergetiky. Investície potrebné na Slovensku nie sú, bohužiaľ, vyčíslené.
Slovensko má v mixe najmä jadro. Je preto ešte priestor na nové vodné zdroje?
Výroba elektriny z vodných zdrojov je výborným doplnkom bezemisnej elektriny k jadru. Preto sa v našich projektoch primárne zameriavame na modernizáciu existujúcich vodných zdrojov. Modernizáciou je možné dosiahnuť zvýšenie efektivity, zvýšenie inštalovaného výkonu a najmä zlepšenie regulačných schopností, čo prispeje k integrácii OZE do sústavy.
Koľko stojí výroba megawatthodiny z vodného zdroja? Viete to porovnať s jadrovým zdrojom?
Hlavný rozdiel medzi výrobou z vodného zdroja a výrobou z jadra je, že vodný zdroj nepotrebuje palivo. „Palivom“ vodného zdroja je voda. To však neznamená, že voda je „zadarmo“. Slovenské elektrárne platia za každú vyrobenú megawatthodinu, za každý kubický meter, ktorý prejde cez vodnú elektráreň, poplatok za takzvaný hydroenergetický potenciál. Tento poplatok predstavuje ročne 25 až 35 miliónov eur v závislosti od vodnatosti daného roku.
Porovnávať náklady za jednotlivé zdroje však nie je úplne korektné, pretože jednotlivé výrobné zdroje elektriny nie sú zameniteľné. Zatiaľ čo jadro dodáva stabilne v rámci základného zaťaženia siete, veľká časť vodných zdrojov vie dodávať elektrinu, keď ju najviac treba – počas večernej špičky. To, čo zaujíma koncového odberateľa, je stabilná a spoľahlivá dodávka elektriny 24 hodín denne a 365 dní v roku za prijateľnú cenu. Táto cena je daná súčtom nákladov na výrobu, prenos a distribúciu elektriny. Relevantná otázka teda je, ako čo najlepšie vyskladať jednotlivé zdroje tak, aby sa dlhodobo minimalizovali celkové náklady na výrobu, prenos a distribúciu.
Diskutovanou témou sú aj malé vodné elektrárne, ktoré sa často stretávajú s kritikou verejnosti. Niektorí odborníci tvrdia, že lepším riešením, ako budovať malé vodné diela, je prebudovať už existujúce veľké kapacity tak, aby pracovali efektívnejšie. Nebolo by to lepšie?
Slovenské elektrárne, ako som už uviedol, realizujú viacero projektov modernizácie existujúcich vodných elektrární.
Okrem Čierneho Váhu aj to modernizácia PVE Ružín a rad projektov na Vážskej kaskáde. Myslíme si, že práve tieto zdroje sú najlepším kompromisom medzi nákladmi, environmentálnymi a sociálnymi dosahmi a energetickou bezpečnosťou. Podpora jednotlivých výrobných zdrojov energie by mala byť nastavená podľa toho, do akej miery prispievajú k zabezpečeniu optimálneho fungovania energetického mixu. Pre nás predstavujú naše vodné elektrárne dôležitý pilier budúcnosti energetiky Slovenska.