Rozhovor bol aktualizovaný o reakciu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
Vaša fabrika sa v rokoch 2019 až 2021 pohybovala v zisku na úrovni päť až desať miliónov eur. Následne prišiel dobrý rok, keď ste zarobili približne 107 miliónov eur a vlani ste sa prepadli do straty takmer 27 miliónov eur. Čím bol tento značný výkyv spôsobený?
Z mojej pozície môžem hodnotiť situáciu Dusla Šaľa za posledných 11 rokov, odkedy som generálnym riaditeľom. Za celé obdobie platí, že sme na trhu, kde ceny určujú zákazníci. Je to teda trh kupujúceho a my sa pohybujeme s nejakou drobnou ziskovou maržou. Ak sa totiž pozriete na náš obrat, ktorý je stabilne na úrovni pol miliardy eur a zisk je v jednotkách miliónov eur, tak vám vyjde pomerne nízke percento ziskovosti.
Po covidovej a energetickej kríze, keď sa začali uplatňovať sankčné balíčky voči Ruskej federácii, abnormálne stúpol dopyt po hnojivách, ktorý sa premietol do rapídneho zvýšenia cien. Bolo to dané tým, že Európa je z hľadiska hnojív dovozným kontinentom. Ročne sa sem v minulosti doviezlo 14 až 17 miliónov ton, z toho tvorili významný podiel dovozy z Ruska a Bieloruska.
Tým, že prišli prvé sankčné balíčky, Európa sa bála, čo bude ďalej. Ak totiž nepohnojíte, tak sa takmer nič neurodí. Rast cien sme, logicky, využili. Našou výhodou v tom čase bola aj technológia Čpavok 4, ktorú sme implementovali zhruba pred šiestimi rokmi a aktuálne nemá z hľadiska nákladov v Európe konkurenciu.
Výsledok bol teda taký, že po celých 23 rokov, odkedy Agrofert Duslo Šaľa vlastní, sme dosiahli historický zisk na úrovni 107 miliónov eur pri obrate 1,1 miliardy eur. Namiesto toho, aby sme boli následne aj vzhľadom na viac ako 30-miliónovú odvedenú daň pochválení, začali nás niektoré médiá osočovať z toho, že môžeme za zdraženie potravín. To je, samozrejme, absolútny nezmysel, keďže naše zisky pramenili hlavne z exportu, ktorý je v našom prípade na úrovni 80 až 90 percent.
Čo spôsobilo výraznú stratu v minulom roku?
Problémom v roku 2023 bolo, že ceny elektrickej energie a plynu, ktorý je u nás vstupnou surovinou na výrobu syntéznych plynov, čpavku a následne hnojív, zostali na vysokej úrovni. Výsledkom bolo utlmovanie produkcie európskych výrobcov a fakt, že sa k nám začali valiť obrovské množstvá lacných hnojív z tretích krajín, kde sú ceny energií omnoho nižšie.Paradoxom pritom je, že tieto krajiny boli ešte nedávno v tejto oblasti importné krajiny. Ide o výrobcov z USA, Arabského polostrova, Ruska, Egyptu, Turkménska. Ceny hnojív sa následne prepadli a my sme začali generovať stratu. Problémom bol aj výpadok našej technológie, kvôli čomu sme vypadli z trhu na zhruba dva a pol mesiaca, čo bol tiež dôvod, prečo sme vygenerovali pomerne veľkú stratu.
Šéf Európskeho združenia výrobcov Antoine Hoxha varoval pred neustále stúpajúcimi importmi z Ruska. Podľa neho ide o vážne ohrozenie európskeho priemyslu. Ako by sme mali túto situáciu riešiť?
Úprimne, neviem. Ruskí producenti si po zavedení sankcií začali uvedomovať, že musia začať využívať tretie osoby. Dnes už nie je žiadne tajomstvo, že top dovozcom ropy do Európy je India. Zdroj je pritom, samozrejme, z Ruska. My ako producenti sa nemáme ako brániť, musí to riešiť štát.
Naši obchodní partneri nám hovoria, že sa sem ruské hnojivá dovážajú cez rôzne obchodné firmy, napríklad z Poľska. Poukázali sme na to. Kompetentní z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave nám odpovedali, že neevidujú žiadne importy. Buď tu niekto nehovorí pravdu, alebo nemá dáta. Ak totiž máte zdokumentované balenia týchto hnojív na slovenských poliach a oni povedia, že o ničom nevedia, tak je niekde chyba.
Spomínali ste, že značnú časť roka ste mali odstavenú. Predpokladám, že tak ako v Slovalcu či U. S. Steel, ani v Dusle nie je jednoduché a lacné reštartovať výrobu.
To rozhodne. Technológia Dusla pracuje pri vysokých teplotách a vysokých tlakoch. Ak sa bavíme o celkovom reštarte, oživenie výroby pre nás znamená päť- až sedemdňové zahrievanie technológií, keď, zjednodušene, denne skonzumujeme 1,5 milióna kubíkov zemného plynu, čo nás stojí v závislosti od cien zemného plynu tri až sedem miliónov eur.
Bol rok 2022 výnimočný? Predpokladám, že sa asi tak skoro nebude opakovať.
Kiežby sa to opakovalo. Ja si však zároveň nemyslím, že je niečo nemravné mať maržu na úrovni približne ôsmich percent. Veď sa pozrime na to, aké zisky má automotive, energetici, mobilní operátori, a tak ďalej. Situácia sa pritom tak ľahko nezmení. Ak sa pozriete na našich konkurentov z tretích krajín, ceny energií u nich sú napríklad v prípade zemného plynu na úrovni desiatich či dvanástich dolárov. U nás cena v posledných mesiacoch kolísala, v prípade zemného plynu boli na úrovni stoviek eur, v poslednom období je to na úrovni 30 až 50 eur. Takto sa konkurovať nedá.
Duslo je najväčším spotrebiteľom zemného plynu na Slovensku. Ako aktuálne vyzerá vaša stratégia nákupu týchto komodít?
Ide o kombináciu dlhodobých kontraktov s dokupom časti energií na spotových trhoch. Nepresahujeme však nákupy na dlhšie obdobie, ako je rok 2025. Zlé je, že nákup energií je dnes lotéria. Nevieme predvídať. Niekedy sa trafíme, inokedy nie a generujeme stratu.
Ako bude vyzerať tento rok?
To je nateraz ťažké zhodnotiť. Za uplynulých šesť mesiacov máme obrat na úrovni 300 miliónov eur. Nedá sa však povedať, že na konci roka to bude krát dva. Pôsobíme v sezónnom biznise. Kľúčová bude jeseň. Nevieme, aké budú ceny vstupných komodít a hlavne ani to, aké budú predajné ceny. Ak budú importy silnieť, nič dobré nás nečaká. Môžeme špekulovať o tom, či budeme na úrovni nuly, prípadne v strate.
Ako je na tom aktuálne výroba? V minulosti ste počas zlých časov fungovali len na prevádzkovom minime, čo je zhruba 70 až 80 percent vašej výrobnej kapacity. Je to tak aj teraz?
Riadime výrobu podľa predajov. Počas jarných mesiacov sme ju zvyšovali, aktuálne je pre nižší dopyt utlmená. V tejto situácii sa aj ťažko predikuje to, čo bude v ďalšom období, dôvodom je stále silnejúci prílev importov.
Ako sú na tom aktuálne predajné ceny? Ste konkurencieschopní?
Sme a musíme byť. Predajné ceny sú aktuálne na úrovniach z roku 2017. To v situácii vysokých cien energií eskaluje situáciu do toho, že množstvo európskych producentov v poslednom období odstavovalo svoje výroby.
Predpokladám, že ste k tomuto kroku nemuseli pristúpiť najmä preto, že máte technológiu Čpavok 4.
Sme o tom presvedčení. Bez nej by sme museli výrobu odstaviť. Problémom však je, že v rámci Slovenska nás znevýhodňujú regulačné poplatky. Tie sa premietajú do nákladov, ktoré majú naši konkurenti výrazne nižšie. V západných krajinách pritom po spomínaných odstávkach štáty našim konkurentom poskytovali subvencie, aby opäť začali vyrábať.
Skupina, pod ktorú spadáme, v minulom roku kúpila časť spoločnosti Borealis. Pribudli nám tak továrne vo Francúzsku, Rakúsku a Nemecku. Okamžite sme videli porovnanie výrobných nákladov. Vychádzame výrazne horšie ako sesterské podniky.
Nehrozí teda v prípade vyšších nákladov presun časti produkcie do zahraničia?
Chystáme nejaké optimalizačné projekty. Určite v roku 2025 príde aj k zásadnej zmene. Nie je totiž možné, aby všetky firmy chceli ísť na plný výkon a zároveň si navzájom liezli do teritórií. Proces budeme riadiť cez ekonomiku. Kde budú výhodnejšie podmienky a kde bude výroba rentabilnejšia, tam budeme produkovať. Určite nebudeme všetci robiť všetko.
Hrozí, že Slovensko stratí časť kompetencií?
To ukáže čas. Logicky sa však dá predpokladať, že asi áno.
Zlú situáciu v oblasti energií má riešiť aj plánovaná investícia do veterného parku, solárneho parku, batériového úložiska a elektrolyzéra na výrobu zeleného vodíka za približne 120 miliónov eur. Sumou 58 miliónov eur ju podporí aj dotácia z Modernizačného fondu. Ako je na tom táto investícia?
V úplne rovnakej fáze, ako keď sme spolu robili rozhovor naposledy, približne pred deviatimi mesiacmi. Pracujeme a rokujeme s dodávateľmi. Radi by sme pokračovali. Investícia však stojí, pretože stále viazne na ministerstve životného prostredia v procese zvanom EIA, teda sa posudzujú vplyvy investície na životné prostredie. Pripomínam, že už je to dlhšie ako dva roky. Zápasíme s nezmyselnými požiadavkami, ktoré ministerstvo pozbieralo asi od 36 inštitúcií, ktoré sa do procesu zapojili. Máme monitorovať hlodavce aspoň jedno vegetačné obdobie, teda celý jeden rok. Len pred pár dňami pritom ministerstvo pôdohospodárstva upozorňovalo, že tieto isté hlodavce ročne urobia na úrode škody na úrovni 30 až 50 miliónov eur.
Máme odvádzať teplo do plytkých geologických štruktúr. Pýtali sme sa na ministerstve, prečo máme vyrábať elektrinu, zmeniť ju na teplo a následne ho pustiť do zeme. Nikto nevie. Je tam tiež úloha, aby sme zistili, ako funguje „hilltoping“ hmyzu. Ani ten výraz „hilltoping“ nám nevedel nikto vysvetliť.
Vidíme, ako táto technológia funguje v Rakúsku. Týmto štýlom neskončíme do roku 2026 až 2027. Následne musíme spustiť verejné obstarávanie. Ako ste spomínali, na investíciu je totiž vyčlenená dotácia z európskych peňazí, a ak o ňu nechceme prísť, musíme investíciu spustiť do konca roka 2030.
Investícia stojí na rezorte životného prostredia ešte od čias exministra Jána Budaja. Dnes však rezort vedie Tomáš Taraba. Sám som ho počas tlačovej konferencie v Dusle pri podpise investičnej zmluvy konfrontoval s týmito nezmyselnými požiadavkami. Tvrdil, že sa na tom bude pracovať. Zmenilo sa niečo?
Nič. Mali sme spolu rokovania, pán minister vie veci sľúbiť, no realita na papieri je úplne iná.
Zmien sa mala dočkať aj EIA. Ako sa pozeráte na to, že sa tak stále nestalo? Komunikovali ste v tejto veci s rezortom?
Nie. Aktuálne vieme, že zmena by mala prísť na jeseň. Sú úvahy, že tento typ investícií by mohol spadať do kategórie strategickej investície. Tu je však obmedzujúce, že v tomto prípade sa musí zamestnať minimálne 50 ľudí. V tomto prípade by sme museli na každú turbínu postaviť sedem ľudí, ktorí by ju asi v prípade bezvetria roztáčali. My sa tu boríme s nedostatkom pracovnej sily a máme vytvárať umelé pracovné miesta.
A my sa pritom, naopak, snažíme redukovať pracovné miesta. Postupne plánujeme prepustiť dosť ľudí. Pôjde, samozrejme, o prirodzené odchody na penzie, predčasné dôchodky a tieto pracovné miesta nebudeme nahrádzať.
Aktuálne zamestnávate zhruba dvetisíc ľudí. Ako vyzerá plán redukcie zamestnaneckých stavov?
Aktuálne napríklad zamestnávame približne 1 930 ľudí a do konca roka to bude menej ako 1 900.
Bude to takýmto tempom pokračovať aj ďalej?
Áno. Pri aktuálnych hospodárskych výsledkoch určite.
Energeticky náročné podniky majú šancu uchádzať sa o stovky miliónov eur, ktoré mali pôvodne smerovať na investíciu do oblúkových pecí na výrobu zelenej ocele v U. S. Steel. Budete sa uchádzať o tieto prostriedky?
Podmienkou tohto čerpania je, že pri investícii sa musí dosiahnuť 30-percentná úspora emisií na celú spoločnosť. V podmienkach, keď sme za posledné roky investovali 700 miliónov eur do znižovania emisií, toto nemáme šancu dosiahnuť. Len pre predstavu, v minulosti Duslo emitovalo dva milióny ton oxidu uhličitého ročne, aktuálne je to niečo vyše 730-tisíc. To je úspora na úrovni zhruba 70 percent. S jednou investíciou sa budeme o tieto peniaze uchádzať, cieľom je investícia do technológie pri výrobe kyseliny dusičnej. Tieto prostriedky majú byť navyše vyčerpané do konca marca 2026. Ide o šibeničný termín.
Plánujete aj ďalšie investície?
Obnovovacie a údržbové. Ostatné plány ako granulačná linka či náhrada technológií na organickej divízii boli vzhľadom na naše výsledky pozastavené.
Začiatkom tohto roka sa odohral vo vašej spoločnosti smrteľný úraz. Čo sa tam stalo?
V ranných hodinách náš majster na technológii energetiky šiel skontrolovať pracovisko. Prebiehali tam opravy a dodávateľská firma, ktorá tam pracovala, porušila všetky smernice a príkazy a rozobrala časť pochôdzkového chodníka. Náš pracovník pri kontrole stúpil do prázdna a spadol zo zhruba šesťmetrovej výšky.
Incident vyšetrujú úrady aj polícia. Vyšetrovanie sa ešte neskončilo, no podľa predbežných výsledkov nejde o úraz zavinený Duslom, ale dodávateľskou firmou. Bude to má konzekvencie v podobe náhrad, pokút, škôd a nových opatrení, aby sme zabránili ďalším tragickým nešťastiam.