Takmer polovica sporiteľov sa pri finančnom zabezpečení na starobu spolieha na štát napriek tomu, že inflácia a vládne zásahy druhému pilieru neprospievajú. Informovala o tom v piatok investičná platforma Portu na základe prieskumu Index investičnej gramotnosti, na ktorom sa zúčastnilo 1 050 respondentov.
Napriek rastu penzijných fondov si mnohí investori v druhom pilieri našli vo výpise z účtu nižšiu odhadovanú výšku budúceho dôchodku než pred rokom.
"V aktuálnych výpisoch sporitelia vidia sumu budúceho dôchodku z druhého piliera očistenú o infláciu. Budúci dôchodok je tak prepočítaný na dnešnú hodnotu peňazí. Inflácii sa vyhnúť nedá a bude mať vplyv aj na penzie zo štátneho prvého piliera," uviedol analytik platformy Marek Malina.
Z prieskumu vyplynulo, že zníženie odvodu do druhého piliera z 5,5 percenta na štyri percentá vníma negatívne 75 percenta respondentov, ktorí si na dôchodok odkladajú. Takmer polovica opýtaných na túto situáciu neplánuje reagovať. Podobný podiel respondentov však tvrdí, že sa bude sústreďovať na úspory mimo druhého piliera.
Anetta Čaplánová z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave uviedla, že pri odkladaní je potrebné pamätať aj na poplatky spojené s investovaním. To by malo byť dlhodobé, pričom nie je vhodné vyberať peniaze, ktoré si človek odkladá v sporení na dôchodok.
Pri dlhodobom investičnom horizonte si podľa platformy stačí na budovanie finančnej rezervy mesačne odkladať aj pomerne nízku sumu.
Napríklad pri 20-ročnom investovaní 50 eur mesačne môže investor pri neutrálnom scenári a akciovom portfóliu s priemerným očakávaným výnosom osem percent ročne počítať s úsporami vo výške viac ako 26-tisíc eur.
"Budovanie úspor nad rámec povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie je správnym prístupom. Dá sa tak robiť aj pomocou dobrovoľných príspevkov do druhého piliera, kde otázkou zostávajú možné budúce zásahy štátu. Alternatívou je sporiť si mimo neho, napríklad v indexových fondoch, ktoré sa osvedčujú aj priamo v druhom pilieri," dodal Malina.