O uviaznutej investícii
O investícii spoločnosti ewia do zariadenia na zhodnocovanie odpadu v Močenku za približne 125 miliónov eur, ktorý má vyrásť priamo v nevyužívaných priestoroch Dusla Šaľa, informovali Hospodárske noviny pred zhruba šiestimi rokmi. O pláne vybudovať tohto zariadenie sme sa dozvedeli z investičného zámeru, ktorý bol súčasťou povoľovacieho konania, ktoré posudzuje vplyvy investícií na ministerstve životného prostredia. V akej fáze je projekt dnes?
Stále sme vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. A nepohli sme sa z miesta. Pravdou je, že niekoľkomesačné meškanie má na svedomí aj pandémia, ktorá spomalila viacero procesov. Najzásadnejšie zdržanie z nášho pohľadu však spôsobilo ministerstvo životného prostredia, ktoré síce deklarovalo kompatibilitu s Európskou úniou, kde sú podobné zariadenia top, ale robilo presný opak. Dnes čakáme na rozhodnutie Rozkladovej komisie.
Podnikateľský sektor sa dlhodobo sťažuje na dĺžku trvania povoľovacích procesov. Poznáte aj nejaké ďalšie projekty, ktorých posudzovanie by trvalo tak dlho?
Podľa mojich informácií je tento investičný zámer najdlhšie posudzovaným projektom v histórii Slovenska. O to viac prekvapuje, že nejde o žiadny európsky alebo svetový experiment, ale o štandardnú vysoko sofistikovanú technológiu, akých je v Európe vyše päťsto.
V minulosti sa ku mne dostala informácia, že ste dokonca dostali od envirorezortu na tento projekt zelenú, následne sa to však vraj opäť menilo, v dôsledku čoho ste sa údajne obrátili na políciu. Ako to bolo v skutočnosti?
Samotný proces má niekoľko štádií. Tým posledným bolo vydanie záverečného stanoviska, ktoré bolo pozitívne. Stalo sa tak začiatkom roka 2023. Proces EIA funguje tak, že ak sa ktorýkoľvek z účastníkov konania odvolá, ide rozhodnutie na druhý stupeň – do Rozkladovej komisie ministerstva životného prostredia, ktorá vydá záverečné stanovisko a urobí za celým procesom bodku. V tomto finálnom procese sa nachádzame už viac ako rok. Neúmerné prieťahy v konaní nás prinútili podať sťažnosť na Generálnu prokuratúru. Rezort životného prostredia prokuratúre priznal chybu, napriek tomu záverečné stanovisko stále nie je vydané. Keďže sme zo spôsobu konania a komunikácie mali silné indície o úmysle celý proces brzdiť bez jasného, legitímneho dôvodu, podali sme na neznámeho páchateľa aj trestné oznámenie. Ide o abnormálne dlhý proces a sme pripravení v prípade ďalších prieťahov aj na žalobu s cieľom získať náhradu škody a ušlý zisk.
Aké náklady ste doposiaľ vynaložili v Šali?
Doteraz sme do projektovej a administratívnej časti investovali niekoľko stoviek tisíc eur. Keďže proces stále prebieha, celkovú sumu budeme vedieť konkretizovať po jeho ukončení.
Akú škodu by ste si mohli z vášho pohľadu nárokovať?
Musíme počkať na finalizáciu procesu, už dnes však vieme, že po zarátaní ušlého zisku to bude niekoľko miliónov eur.
Po procese EIA je potrebné získať ďalšie povolenia, ako napríklad územné povolenie alebo stavebné povolenie. Predstavme si, že by sa vám podarilo všetko potrebné získať napríklad už v roku 2021. Bolo by toto zariadenie dnes už v prevádzke?
Boli by sme zrejme v stavebnej fáze. Podľa pôvodného harmonogramu by nám zostával približne rok do spustenia prevádzky. Len na predstavu, ak by sme teraz prešli procesom EIA, tak približne v polovici budúceho roka by sme boli schopní začať s výstavbou centra, ktorá trvá asi dva roky. Skúšobnú prevádzku by sme tak mohli spustiť približne v rokoch 2027 až 2028.
Ak tomu teda dobre rozumiem, máte približne štvorročný sklz?
Približne. Tento sklz mrzí o to viac, že obštrukcie okolo projektu sú iba predlžovaním závislosti regiónu od skládkovania. Len pre zaujímavosť, sme jednou z najhorších krajín Európy, čo sa týka nakladania s odpadom. Slovensko má investičný dlh v tejto oblasti vo výške približne jednej miliardy eur. Doteraz sme to „plátali“ povoľovaním ďalších skládok. Dnes je situácia veľmi zlá. Únia nám dala ultimátum do roku 2035 zredukovať skládkovanie komunálneho odpadu na maximálne desať percent. V súčasnosti skládkujeme takmer 40 percent a nemáme pripravenú žiadnu inú funkčnú alternatívu. V minulosti sa snažilo ministerstvo životného prostredia tento stav kamuflovať zavádzaním riešení, ktoré však spracovateľským kapacitám zásadne nepomohli. Výsledkom je to, že každý rok tvoríme státisíce ton nerecyklovateľného odpadu, ktoré končia v zemi bez ďalšieho využitia. Ak nebudú fungovať zariadenia, akým bude to pri Šali, o dva až tri roky začne byť problém s umiestnením odpadu kritický....
Zostáva vám 85% na dočítanie.