Návrh na nové výdavkové limity pre aktuálne volebné obdobie, predložený do Národnej rady Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, nebol zostavený na rovnakých makroekonomických predpokladoch a daňovo-odvodových prognózach ako rozpočet na tento rok.
Rada totiž vo svojich limitoch nepočíta s rovnakými jednorazovými vplyvmi ani rovnakými plánmi konsolidácie ako vláda. V reakcii na utorkové neschválenie výdavkových limitov to uviedol tlačový odbor najsilnejšej koaličnej strany Smer. Limity nepodporili prítomní koaliční poslanci, ktorí sa hlasovania zdržali.
"Ministerstvo financií má jasný plán na stabilizáciu verejných financií do roku 2027. Úroveň deficitu chceme pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Je v záujme rezortu financií zosúladiť národný regulačný rámec s novými fiškálnymi pravidlami EÚ a na tom ministerstvo financií v súčasnosti pracuje," zdôraznila v stanovisku strana Smer, ktorej podpredseda Ladislav Kamenický je ministrom financií.
Problematická je podľa strany aj platnosť pôvodných limitov, schválených ešte vo februári 2023. "Zákon hovorí pomerne jasne, že nová vláda by mala mať aj nové výdavkové limity a nie urobené na základe "neaktuálnych čísel". Niektoré vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a opozičných politikov, podľa ktorých "bez limitov nemohol byť schválený rozpočet", nie sú pravdivé. Platí, že aj napriek tomu, že výdavkové limity nie sú schválené, neznamená to, že by rozpočet nebol platný alebo bol schválený v rozpore zo zákonom," dodal Smer.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v minulosti opakovane zdôraznila, že právne záväzným je ten limit verejných výdavkov, ktorý je platný ku konkrétnemu dátumu. Kým teda nie sú schválené nové limity, mali by platiť tie z minulého roka. Vláda je pritom podľa rady povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, čo rozpočet na tento rok nespĺňa.