Dražby brzdí neschopnosť štátu. Chceme digitalizáciu a menej špekulantov, tvrdia odborníci z praxe

Po prvé, po druhé, po tretie, predané. V zásade takto každý z nás pozná systém dražieb z hollywoodskych filmov, ktorému predchádza prekrikovanie sa záujemcov s čoraz vyššími ponukami, pričom tá najvyššia vyhráva.

Po zaujímavé aukcie ikonických predmetov za šialené sumy pritom nemusíme chodiť ďaleko ani v reálnom svete. Len nedávno sa dražili šaty princeznej Diany. Tri kusy vyšli nového majiteľa na 1,5 milióna eur. Na predaj sa tiež objavilo piano, oblečenie a doplnky do domácnosti Freddieho Mercuryho, ktoré sa predali za viac ako 15 miliónov, a za päť a pol milióna sa zas nedávno vo Švajčiarsku predala kostra tyranosaura.

Namiesto mrakodrapu hrdzavý plot a cirkusanti. To sa však zmení, v Bratislave sa dražia lukratívne pozemky

Dražby sú už dnes úplne bežné aj na Slovensku a zúčastniť sa na nej môže ktokoľvek, kto je spôsobilý na právne úkony. Finančná správa napríklad v tomto roku v Kráľovej pri Senci nastavila vyvolávaciu cenu rodinného domu na necelých 23-tisíc, v Komárne na 11-tisíc a úvodná cena bytu na Donovaloch bola na úrovni 34-tisíc.

Nebolo to tak však vždy. Inštitút dražieb totiž u nás vznikol len pred dvomi dekádami. „Úplne na začiatku sa inštitút dobrovoľnej dražby využíval len v niekoľkých desiatkach prípadov, väčšinou šlo o výkon záložného práva pre veriteľov. Zlom nastal pred ekonomickou krízou v roku 2009, keď veritelia začali využívať dražobníkov v oveľa väčšej miere,“ uviedla pre HN Veronika Chorváthová zo spoločnosti DUPOS dražobná.

Lacnejšie aj časovo výhodnejšie