Elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí, nepriniesla zrýchlenie procesov a pre obce zatiaľ znamená zvýšené finančné náklady. Vyplýva to z aktuálnej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. Zameraná bola na celý proces správy elektronických dokumentov, vydaných v rokoch 2017 až 2022 vo vybraných 25 miestnych samosprávach.
V týchto obciach a mestách žilo 650-tisíc obyvateľov, teda 12 percent obyvateľov Slovenska a v kontrolovanom období vyrubili miestne dane a poplatky vo výške viac ako 550 miliónov eur. Z nich bezmála 200 miliónov eur, teda viac ako tretina, nebolo vyrubených v súlade s legislatívou o e-Governmente.
Nedostatočne nastavený proces
"Vďaka digitalizácii a informatizácii procesov rozhodovania inštitúcií štátnej a aj verejnej správy sa mala zlepšiť kvalita a rýchlosť poskytovania služieb pre občanov. Keďže deväť z desiatich životných situácií rieši miestna samospráva, je reálnym obrazom digitalizácie slovenskej spoločnosti to, ako funguje práve na úrovni miest a obcí," priblížil predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky má samospráva od roku 2016. Celý proces elektronizácie bol však podľa Najvyššieho kontrolného úradu zo strany štátu nedostatočne nastavený a taktiež chýbala informačná podporná kampaň o možnostiach a výhodách elektronickej komunikácie so samosprávou, ale aj štátom.
"Na Slovensku sme za posledných 15 rokov investovali bezmála dve miliardy na elektronizáciu a digitalizáciu spoločnosti. Jej aktuálny stav však odhaľuje, že európske i národné financie boli použité neefektívne a neúčelne," doplnil Andrassy.
Elektronické formuláre
Jedným z problémov sú napríklad elektronické formuláre, ktoré umožňujú automatizované spracovanie dát a podľa zákona ich samosprávy majú mať k dispozícii. Nie sú však vytvorené na všetky agendy, niektoré obce či mestá ich nemajú vôbec.
Len štvrtina dospelých fyzických osôb zaslala v roku 2021 orgánom verejnej moci podanie prostredníctvom vyplneného elektronického formulára. To je najmenej v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska. Na porovnanie, v susednom Maďarsku to bolo takmer trikrát viac.
Nepochopenie systému elektronizácie potvrdzuje podľa Najvyššieho kontrolného úradu aj to, že rozhodnutia nie sú vytvárané ani autorizované ako elektronické úradné dokumenty. Mnoho štatutárov obcí stále považuje svoj vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov.
"Povinná elektronizácia úradných rozhodnutí paradoxne priniesla tlačenie desiatok tisíc listov papiera navyše," doplnil Andrassy.
Národná autorita pre externú kontrolu odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby vyhodnotil doterajší proces informatizácie samosprávy a navrhol systémové opatrenia.