Vlani v náhodnej ťažbe, spôsobenej suchom, spracovali 175-tisíc kubických metrov dreva, čo je 1,9-násobok dlhodobého priemeru. Ihličnaté dreviny spracovali lesníci v objeme 100-tisíc kubických metrov, listnaté 75-tisíc m³. Poškodenie suchom evidovali na výmere 1000 hektárov, z toho 600 hektárov ihličnaté a 400 hektárov listnaté dreviny. Uviedol to hovorca Národného lesníckeho centra Igor Viszlai.
"Najväčší objem spracovanej drevnej hmoty, poškodenej suchom, bol pri drevine smrek, ďalej to boli dub, borovica, buk a jaseň. Najväčší objem dreva spracovaného pre sucho bol v kraji Banskobystrickom a Trnavskom, najmenej v Prešovskom a Nitrianskom," povedal Viszlai. Doplnil, že z okresov najviac spracovaného dreva bolo v okresoch Brezno, Malacky a Skalica.
Z údajov je podľa Viszlaia zrejmé, že i napriek príznakom sucha na buku a brezách boli najviac poškodené smrek a borovica. Je to preto, že týmto listnatým drevinám vplyvom sucha listy zhnedli a opadali. "Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že odumreli. Ale toto bol ´len´ obranný mechanizmus stromov, aby došlo k zníženiu vyparovania vody z pletív a tým sa strom vlastne zachránil pred odumretím," vysvetlil.
Ihličnaté dreviny však nedokázali nechať ihlice zhnednúť a opadnúť, vyparovali aj cez horúce minuloročné letné dni. "Takto oslabené bez dostatočného množstva vody v bunkách stromy priamo uschli, alebo boli napadnuté podkôrnym hmyzom, podpňovkami a tracheomykózami," podotkol hovorca.
V roku 2023 bude podľa NLC odumieranie listnáčov a ihličnanov priamo na sucho miernejšie. Väčší význam budú mať sekundárne činitele, ktoré napádali stromy na jeseň 2022, ale odumieranie sa prejavilo až počas jari tohto roka. Keďže listnáče majú menej významných sekundárnych činiteľov, ďaleko viac budú odumierať ihličnaté stromy. "Z významných sekundárnych škodlivých činiteľov ide najmä o podkôrny hmyz, podpňovky a tracheomykózy na drevinách smrek a borovica v regiónoch Horehronie, Záhorie, Kysuce a Orava," priblížil Viszlai.