Ministerstvo financií považuje za potrebné upraviť návrh ústavného zákona o dlhovej brzde a následne predložiť revidovanú verziu do Národnej rady po nasledujúcich parlamentných voľbách. Opatrenia tohto typu majú zmysel len vtedy, keď sú podporené širokým politickým konsenzom.
Uviedol to rezort financií v reakcii na opätovné presunutie návrhu s tým, že pre ministerstvo je novelizácia dlhovej brzdy jedna z hlavných priorít, čo uviedlo aj v programovom vyhlásení vlády.
"Ústavný zákon, ktorý upravuje dlhovú brzdu, bol predložený do Národnej rady pred dvomi rokmi a je výsledkom politických kompromisov, pričom podľa Ministerstva financií už nemusí spĺňať potrebné legislatívno-technické požiadavky. Rezort financií zároveň stále nevníma všeobecný konsenzus zo strany poslaneckých klubov tuto novelu ústavného zákona schváliť," vysvetlilo ministerstvo.
Minister financií Michal Horváth požiadal Národnú radu o opätovné presunutie návrhu novely dlhovej brzdy na ďalšiu schôdzu. Aktuálna 94. schôdza parlamentu je pritom pravdepodobne posledná v tomto volebnom období.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zobrala "s veľkým poľutovaním" na vedomie, že po dvojročných odkladaniach sa hlasovanie o novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti presúva až do ďalšieho volebného obdobia. Nepodarilo sa tak podľa rady naplniť prísľuby o modernizácii dlhovej brzdy a ukotvení národných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, vrátane výdavkových limitov, v jednom ústavnom zákone.
Návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ešte v roku 2020. Schválila ho vláda, bývalá koalícia sa však nedokázala dohodnúť na jeho podpore v parlamente a odvtedy sa definitívne rozhodnutie o ňom neustále posúva. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov.