Súčasnosť prináša požiadavky na zmenu potravín, ktoré súvisia jednak so zmenami životného štýlu ľudí, ale aj stravovacích návykov. V rámci 43. ročníka konferencie medzinárodnej vedeckej konferencie Hygiena Alimentorum, ktorá sa vo štvrtok a v piatok 12. mája koná na Štrbskom Plese, to uviedol rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jozef Nagy.
Výrobcovia sa podľa neho snažia prispôsobovať trendom nielen z hľadiska rôznych mediálne známych diét, ale aj na základe odporúčaní odborníkov pôsobiacich v oblasti humánnej medicíny.
"Týka sa to napríklad znižovania obsahu soli, cukru v potravinách či obmedzenia používania prídavných látok, so zachovaním kvality a bezpečnosti potravín. Preto musíme presadzovať globálny pohľad na spoločné verejné zdravie, zdravotnú bezpečnosť a udržateľné životné prostredie," skonštatoval Nagy.
Odborná garantka konferencie Eva Dudríková z katedry hygieny, technológie a zdravotnej bezpečnosti potravín UVLF dodala, že jednou z tém konferencie je aj problematika výsledkov úradných kontrol potravín na Slovensku, aktuálne trendy v komodite mlieka a rastlinných potravín.
Pred súčasným mliekarenstvom stojí podľa Jiřího Kopáčka z Českomoravského zväzu mliekarenského mimoriadna úloha - obhájiť nezastupiteľné miesto mlieka a mliečnych výrobkov vo vyváženej a zdravej strave populácie. "Výrobcovia rastlinných náhrad často totiž doslova diskreditujú význam mlieka a šírením nepodložených dezinformácií poškodzujú dobré meno mliečnych potravín," poznamenal Kopáček. Rastlinné alternatívy podľa neho patria k dôležitým potravinám, pretože prispievajú k nasýteniu stále rastúcej svetovej populácie.
"Napriek tomu, že je ich nutričná hodnota iná, sú prinajmenšom zaujímavým novým zdrojom bielkovín, ktoré na planéte chýbajú. Príbeh o vytváraní udržateľnej stravy by však nemal byť kompletný bez zaraďovania mliečnych výrobkov," skonštatoval Kopáček.
Šárka Bursová z Ústavu hygieny a technológie potravín živočíšneho pôvodu a gastronómie Veterinárnej univerzity v Brne bude hovoriť aj o tzv. reformulácii výrobkov. Tie majú zvýšenú nutričnú hodnotu, sú zabalené do nových typov obalov s funkčnými vlastnosťami alebo vyrobených ekologickejším spôsobom. Odborníci sa tiež zamerajú napríklad na analýzu výrobkov pomocou sekvenovania novej generácie, napríklad pri bulharských syroch, mikrobiologické témy, problematiku ftalátov v kravskom mlieku či rezíduí antibiotík, alergénov a avenantramidov v produktoch ovsa.
Dôležitou témou bude podľa organizátorov vplyv výživy na množstvo, kvalitu mlieka a ekologickú záťaž či vírusy v potravinách rastlinného pôvodu a riziká prenosu zoonotických patogénov mliekom. Katedra konferenciu organizuje pod záštitou a v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ďalšími partnermi.