Krízové udalosti majú tendenciu negatívne zasiahnuť do finančnej situácie ľudí. Od začiatku roka 2020 sme tu mali koronakrízu, štatistiky však paradoxne ukazujú, že objem zlyhaných úverov na bývanie klesol do marca 2021 z 1,6 percenta na 1,14 percenta. Aké faktory zapríčinili tento pokles?
Koronakríza priniesla niečo nezvyčajné a neočakávané. Pre ekonomiku to bolo niečo absolútne nové. Keby som to mal retrospektívne zhrnúť, prvý efekt bola panika. Ani banky, ani spoločnosť, ani bežní ľudia nevedeli, čo bude nasledovať, aký to bude mať dosah, takže obavy boli na začiatku obrovské. Aj z tohto dôvodu vznikol tlak na rýchle prijímanie opatrení, ktoré by tú potenciálne katastrofickú situáciu dokázali vyriešiť.
Veľmi dobrý krok spravili banky, ktoré začali proaktívne fungovať a komunikovať so svojimi klientmi a ponúkať odloženie splátok. Tento postup mal na ľudí výrazný psychologický efekt. Situácia sa istým spôsobom upokojila, ľudia nespanikárili. Objem zlyhaných úverov klesol, namiesto toho, aby sa začal zvyšovať.
Takže stačilo utlmiť prvotnú paniku?
Dosahy na ekonomiku neboli také drastické, ako sa spočiatku čakalo. Samozrejme, boli odvetvia, ktoré boli ťažko postihnuté, ako reštauračný biznis, hotelierstvo a podobne. Celkovo však dosah nebol až taký zdrvujúci. Pokiaľ však hovoríme o bežných spotrebiteľoch, v tomto období výrazne klesla spotreba. Ľudia pod vplyvom rôznych obmedzení menej míňali. No v tom prípade na nich ani prípadné zníženie mzdy nemalo až taký vplyv. Je to krásna ukážka nepomeru medzi očakávaniami toho najhoršieho a tým, aká bola nakoniec realita. Často sa stáva, že keď sa pripravujme na to najhoršie, v konečnom dôsledku sme prekvapení, že to až také zlé nebolo.
Má to možno aj nejaké odvrátené stránky, ktoré sa ešte len prejavia?
Samozrejme, situáciu týkajúcu sa nesplácaných úverov treba brať komplexne. Koronakríza plynule prešla do ďalšej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine, drahými energiami a extrémne vysokou infláciou. Áno, ekonomika nebola ešte úplne zotavená, čo má vplyv aj na to, akým spôsobom sa situácia vyvíja dnes. Vo väčšine segmentov sme však do súčasných kríz vstupovali pomerne dobre pripravení. Keď si vezmeme finančný a bankový sektor, do tohto obdobia vstupoval silný a vo veľmi dobrej kondícii. To je pre ekonomiku pozitívne a zatiaľ to vyzerá tak, že súčasnú situáciu zvládame pomerne dobre.
Na druhej strane, keď sa rozprávame o firmách, stav, v ktorom vstúpili do súčasnej krízy, sa zásadne odlišuje. Spomínali sme reštaurácie a hotely, ktoré rok 2022 začínali pomerne oslabené. To isté platí aj o časti populácie. Ľudia, ktorí už počas koronakrízy patrili medzi nízkopríjmové skupiny, či ľudia, ktorí už boli vo finančných problémoch, nástup vysokej inflácie zvládali oveľa ťažšie a dosahy na nich boli oveľa výraznejšie. Nízkopríjmové skupiny pocítili efekt rapídneho zdražovania už niekedy v priebehu leta až jesene minulého roka, ostatní tento efekt pocítili o niečo neskôr, až v závere minulého roka.
Štatistiky ukazujú, že podiel zlyhaných úverov na bývanie z celkového objemu pokračoval v znižovaní aj po vypuknutí vojny na Ukrajine, inflačnej a energetickej krízy. Do marca 2023 podiel klesol na 0,82 percenta. Vďačíme za to tomu, čo nás naučila koronakríza?
Áno, aj v roku 2022 pokračovala stabilne nízka ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.