Majú krásne more, pláže, kvalitné víno aj relatívne lacné a dobré jedlo. No Bulhari aj tak v životnej úrovni stoja na chvoste Európy. Pri plate v prepočte 500 eur za mesiac si priemerný Bulhar môže dovoliť len 59 percent z toho, čo priemerný obyvateľ EÚ. Ukázali to najnovšie štatistiky Eurostatu o porovnaní HDP na obyvateľa aj po zohľadnení cien. Hneď za Balkáncami sa však v rebríčku objavilo Slovensko. To sa v posledných rokoch pomerne prudko prepadalo. Kým ešte v roku 2011 bolo po Slovinsku a Česku treťou najsilnejšou ekonomikou regiónu strednej a východnej Európy, v roku 2022 spadlo na druhú najslabšiu priečku. Približovanie slovenskej ekonomiky k priemeru EÚ sa teda výraznejšie spomaľuje už od roku 2011.
Pokles kúpnej sily
Podľa údajov Štatistického úradu Európskej únie náš hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2011 dosahoval 76 percent priemeru EÚ, najvyššie bol tento ukazovateľ v roku 2015, keď predstavoval úroveň 78 percent. Najnovší odhad Eurostatu však ukázal, že v roku 2022 sme klesli na 67 percent. Slovensko teda predstihli všetky tri pobaltské krajiny, susedné Maďarsko i Poľsko a dokonca aj Rumunsko, Chorvátsko či Grécko. Horšie od nás je na tom už len Bulharsko.
Analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak pre HN nedávno skonštatoval, že ekonomické zaostávanie Slovenska v posledných 10 rokoch zapríčinil najmä nedostatok investícií do rozvoja podnikania či infraštruktúry. „Príkladom sú nedostavané diaľnice a rýchlostné cesty. Na druhej strane prostriedky vybrané na rastúcich...
Zostáva vám 85% na dočítanie.