Ministerstvo financií pristúpi v máji tohto roka k viazaniu troch percent výdavkov rozpočtu. Ide o sumu presahujúcu trištvrte miliardy eur. Zároveň musí na budúci rok pripraviť vyrovnaný rozpočet. V stredu po rokovaní vlády to avizoval štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek.
Tieto povinnosti vyplývajú zo sankcií dlhovej brzdy za príliš vysoký verejný dlh, ktoré začnú platiť dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera.
Vyrovnaný rozpočet je takmer nereálny
"Trištvrte miliardy je veľmi veľa peňazí. Ministerstvo financií vždy rešpektovalo a bude rešpektovať zákon, implementujeme to nariadenie. Urobíme všetko pre to, aby dopad tohto opatrenia bol čo najmenší pre všetky dotknuté kapitoly," uviedol Klimek v súvislosti s povinnosťou viazať výdavky.
Za väčší problém označil vyrovnaný rozpočet. "Je to hraničiace s nerealitou, aby Slovensko budúci rok hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom," upozornil. Vzhľadom na to, že tento rok v septembri budú pravdepodobne predčasné voľby, nová vláda bude mať po nich opäť dvojročnú výnimku na najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Môže tak po nástupe zmeniť rozpočet, ktorý však súčasné vedenie ministerstva musí pripraviť ako vyrovnaný. Na rokovanie vlády musí návrh predložiť najneskôr 15. októbra.
V súvislosti s prípravou rozpočtov v ďalších rokoch Klimek poukázal na to, že sa už bude musieť riadiť výdavkovými limitmi. "V tomto zmysle je oveľa dôležitejšie, že máme schválený režim výdavkových limitov. Ten bude záväzný a podľa neho sa bude musieť rozpočet zostavovať," dodal.
Najväčšie riziko začiatkom mája
Na problém pre HN ešte vlani na jeseň upozornil analytik INESS Radovan Ďurana. „Čo sa týka samotného rozpočtu na rok 2023, tak najväčšie riziko vidím budúci rok na začiatku mája, keď sa skončí deficitná dovolenka, ktorú vláde dalo zvolenie nového premiéra. S týmto rozpočet vôbec nepočíta. Bude to znamenať viazanie výdavkov v hodnote takmer miliardy eur, aj v prípade, keby nastalo provizórium, a tiež hlasovanie o dôvere vláde či na budúci rok zostavovanie vyrovnaného rozpočtu, čo si nevie predstaviť nikto,“ varoval.
Podľa neho sa situácii dalo zamedziť schválením novely ústavného zákona. Tá sa pre vyriešenie tohto problému však aktuálne nečrtá. Otázka tiež podľa Ďuranu znie, ako bude pravidlo vymáhané a kto si vlastne vezme vládu na paškál.
„Je tam podmienka hlasovania o dôvere vláde v parlamente, ale ja predpokladám, že by k tomu asi došlo. Vláda by si nedovolila len tak ignorovať ústavný zákon, aj napriek tomu, že už dnes kabinet podlieha nejakým sankčným opatreniam a neplní ich. Tie sú však skôr jemnejšie, napríklad prezentácia nejakých úsporných opatrení, ktorá neprebehla tak, ako mala,“ upozornil vlani Ďurana.
Najvyšší dlh v histórii Slovenska
Vláda napokon predstavený rozpočet s deficitom 6,4 percenta schválila. Rozpočtová rada však upozornila, že deficit dosiahne len 5,6 percenta HDP a teda je v ňom rezerva na úrovni 0,9 percenta, čo je viac ako jedna miliardy eur. Kabinet tak má reálne zdroje na to, aby splnil ústavné pravidlo.
Eurostatom potvrdený verejný dlh za rok 2021 presahujúci 62 percent hrubého domáceho produktu bol najvyšší v histórii Slovenska a zároveň nad najvyšším sankčným pásmom zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To by zodpovedalo uplatneniu najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia novej vlády, čo bolo v máji 2021, však tieto sankcie neplatia. Kabinet dovtedy plní povinnosti zodpovedajúce nižšiemu pásmu. Parlamentu predkladá návrh opatrení na zníženie dlhu a platy členov vlády sa znížia na úroveň predchádzajúceho roka.