Vojna na Ukrajine, energetická kríza či rekordné zdražovanie, ktoré nás trápia v tomto roku, priniesli koniec éry lacných peňazí. Minimálne alebo dokonca aj záporné úroky na pôžičkách sa vyskytovali celú dekádu. V lete sa však Európska centrálna banka rozhodla prvýkrát zakročiť proti extrémnemu rastu cien. V júli bola hlavná úroková sadzba prvýkrát zvýšená z nuly na 0,5 percenta. Rada guvernérov vtedy ohlásila cieľ zraziť infláciu na dve percentá v strednodobom horizonte.
Druhé kolo zvyšovania základných sadzieb prišlo začiatkom septembra a ECB pritvrdila pridaním 0,75 percentuálneho bodu, čo úroky dostalo už na 1,25-percentnú úroveň. Podľa dát Eurostatu však medziročná miera inflácie v eurozóne v septembri opäť vzrástla, a to na 9,9 percenta oproti augustovým 9,1 percenta. V prípade Slovenska všeobecné zdražovanie minulý mesiac zrýchlilo o 0,2 percentuálneho bodu na 13,6 percenta. ECB teda dnes opäť pristúpila k zvýšeniu hlavnej úrokovej sadzby zvýšením o ďalších 0,75 percenta na úroveň dvoch percent.
„ECB naďalej podporuje dlhopisové trhy. Medzi riadkami to čítam tak, že sa banka obáva recesie, čo signalizuje začiatok konca jej krátkeho cyklu sprísňovania menovej politiky,“ povedal pre HN Yohay Elam, hlavný analytik FXStreet v Barcelone.
HN sa pozreli na päť najzásadnejších dôsledkov, ktoré toto opatrenie môže spôsobiť.
1. Dokáže zvyšovanie úrokov skrotiť infláciu?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.