Štát sleduje, ktorým firmám sa darí, tieto firmy má snahu dodatočne zdaňovať, pričom v období, keď dosahovali straty, ich nechal bez akýkoľvek kompenzácií. Upozornili na to podnikatelia združení v Klube 500 v súvislosti s návrhmi na zavedenie mimoriadnej dane zo spracovania lacnejšej ruskej ropy, predloženými do Národnej rady. Klub 500 vyzval poslancov, aby návrhy odmietli.
Na septembrovú schôdzu boli predložené dva návrhy zákonov na zdanenia ruskej ropy v dvoch rôznych sadzbách. Zatiaľ čo vládny návrh hovorí o sadzbe 30 percent, tak poslanecký návrh navrhuje sadzbu 100 percent. Klub 500 to označil za ďalší nesystémový návrh, ktorý je selektívne zameraný len na jednu konkrétnu spoločnosť. Podľa podnikateľov ide o neprijateľné opatrenie, ktoré do podnikateľského prostredia vnáša obavy zo zavedenia individuálnych ad-hoc zdaňovaní, čo ešte viac ničí jeho transparentnosť a predvídateľnosť.
"Ak poslanci prijmú predložený návrh, spôsobí to ďalší rast nákladov a cien palív pre firmy a občanov na Slovensku, čo už pri súčasnom enormnom zaťažení vysokými cenami plynu a elektriny spôsobuje zásadné zhoršenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je pritom zarážajúce, že Slovensko, ako jedna z mála členských krajín Európskej únie, doposiaľ neprijalo žiadne kompenzačné schémy na rastúce ceny energií pre podnikateľov. Slovensko si týmto opatrením neponechá jednu z mála výhod vo forme nižších cien palív," uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
V porovnaní s krajinami Európskej únie sú priemerné ceny palív na Slovensku bez dane na nižších úrovniach, a to v rozmedzí od desať do 15 eurocentov. V prípade, že sa ruská ropa dodatočne zdaní, a to potenciálne až na úroveň 100 percent, spôsobí to podľa Gregora rast cien benzínu i nafty. To by negatívne zasiahlo prakticky všetky sektory ekonomiky.
Klub 500 zdôraznil, že od prípravy návrhu sa situácia výrazne zmenila a rozdiel medzi kótovanými cenami ropy Brent a Ural sa z pôvodných 30 až 35 USD (29,48 až 34,39 eura) na barel znížil na aktuálnych 15 až 20 USD za barel. Preto projektované príjmy zo zdanenia daného rozdielu, ktoré obsahuje vládny návrh, už nie sú aktuálne.
"Štát namiesto toho, aby sa po vzore ostatných krajín sústredil na prijímanie kompenzačných opatrení, ktoré pomôžu zmierniť dopady energetickej krízy na podniky, a tým ochrániť pracovné miesta obyvateľov Slovenska, sa sústreďuje len na politikárčenie, hľadanie úspešných a ich trestanie. Pýtame sa, prečo sa vláda a parlament nesústredí na znižovanie výdavkov štátu, na zefektívnenie štátnej správy, na dočerpanie nevyčerpaných fondov Európskej únie, ktorých máme viac ako sedem miliárd eur, ale hľadá len spôsoby komu peniaze zobrať - rozumej ukradnúť?!" dodal Gregor.