Pätina veľkých elektrární na domáci zdroj už padla. A na rade sú pre energetickú krízu ďalšie

Vaša asociácia upozorňuje, že bioplynové stanice sú v ohrození. Dôvodom sú rastúce ceny vstupných a variabilných nákladov. Výkupné ceny elektriny, ktoré štát garantoval na 15-ročné obdobie, sú hlboko pod reálnymi nákladmi. Aké dostali bioplynové stanice v roku 2010 výkupné ceny?

Najväčší „boom“ bioplynových staníc bol medzi rokmi 2010 a 2013, po roku 2014 sa legislatíva upravila, výkupné ceny sa znížili a z ekonomických dôvodov už nebolo výhodné, aby sa nové stanice ďalej budovali. Stanice boli obvykle do výkonu jedného megawattu a výkupná cena bola závislá od roku, keď sa bioplynová stanica uviedla do prevádzky. Výkup pre typickú jednomegawattovú stanicu sa začal na úrovni 148,72 eura a skončil na 134,08 eura v roku 2013. Táto cena bola ešte znížená v prípade, ak stanica brala investičnú pomoc. Cena výkupu bola nastavená na obdobie 15 rokov a prostredníctvom vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je ju možné indexovať v prípade, ak výrazne stúpnu náklady na „palivo“, v prípade bioplynových staníc je to bioplyn vyrobený zo vstupných surovín.

Ako vyhláška pracuje s indexáciou?

Vychádza z historického pozorovacieho obdobia. Berie obdobie dva roky dozadu, počas ktorých sa vyhodnocuje cena paliva, a keď nárast presiahne osem percent, tak by mal úrad pristúpiť k indexácii platnej k prvému januáru nasledujúceho roka. Keďže sme mali dlhé a stabilné obdobie, inflácia bola nízka a ceny výraznejšie medziročne nerástli, tak ani osempercentná hranica nebola presiahnutá a k úprave výkupných cien doteraz nedošlo. Bioplynová stanica je však komplexný ekosystém a jej náklady nie sú len o vstupných surovinách.

A v posledných rokoch sa vstupné náklady zvyšujú?

Posledné dva roky sú turbulentné, čo sa týka cien energií, ako aj rastu ostatných nákladov. Ceny energií sa nám prenášajú do vstupných surovín, pohonných látok, nepriamo aj do ceny práce. Náklady nám za posledné dva roky enormne stúpali, predovšetkým na vstupné suroviny. Najciteľnejšie došlo k nárastu pri kukuričnej siláži, ktorú má veľa bioplynových staníc vo svojom mixe. Stanice, ktoré uprednostňujú spracovanie odpadov, často tvorené vedľajšími živočíšnymi produktmi v podobe maštaľného hnoja a kuracieho trusu, sa nárast dotkol menej. V každom prípade, kukurica zohráva v globálnom mixe vstupov významnú úlohu pre jej energetickú hodnotu. Zároveň výrazne prispieva k stabilite celého biologického procesu. Ceny kukurice narástli na trhu natoľko, že poľnohospodárom sa ju neoplatí cielene pestovať pre bioplynové stanice. Radšej ju dopestujú na zrno, ktoré predajú na trhoch. Pri pestovaní potrebuje poľnohospodár hnojiť a aj cez cenu hnojív sa výrobné náklady na cielene pestované plodiny výrazne zvýšili. Myslím si, že bez výraznej indexácie bioplynové stanice nemajú šancu ďalej fungovať.

Spomínali ste, že poľnohospodárom sa neoplatí pre bioplynkárov pestovať kukuricu. Nebude v tomto mixe chýbať?

Samozrejme, bude jej nedostatok a bude chýbať, avšak nielen bioplynkám, ale aj pre chov hospodárskych zvierat. Poľnohospodári, ktorí pestujú kukuričnú siláž a majú živočíšnu výrobu, sa najskôr zameriavajú na potreby živočíšnej výroby. Zvieratá potrebujú nakŕmiť a aj tam je kukuričná siláž významným zdrojom energie a maštaľný hnoj sa používa ako ...