Zatiaľ čo slovenskí chovatelia produkujú množstvo kvalitných domácich druhov sladkovodných rýb, na tanieri našincov častejšie skončí skôr fileta z lososa než zo šťuky. „My ponúkame obe možnosti, pomer je však sedem ku trom v prospech morských produktov,“ potvrdzuje Andrej Horváth, majiteľ Rybárstva Stupava.
Kým za iných okolností by sme počas prechádzky po rozľahlom areáli viedli dialóg o tom, ako mladý podnikateľ dováža morské plody až z Ománu, v tento deň nám počasie nepraje. Sadáme si preto na lavičku s prístreškom, odkiaľ sa nám naskytne výhľad na 15 sádok. Do nich prúdi stály prietok chladnej vody z Malých Karpát, vedia garantovať vhodné podmienky pre mnohé druhy rýb.
„Darí sa tu predovšetkým tým lososovitým ako pstruh dúhový a potočný. Potom sú to dravce ako zubáč, sumec, šťuka či jesetery. Mali sme tiež sivone,“ opisuje majiteľ rozmanité spektrum a ukazuje na rybníky s tým, že v každom je niečo iné.
Po vstupe do predajne rodinného podniku s dlhou tradíciou na nás okamžite zapôsobí príznačná vôňa rybiny. Najprv nám pohľad padne na chladiacu vitrínu, do ktorej len pred chvíľou doplnili pražmu kráľovskú a zubáča.
Nadviazali na tradíciu
Chov rýb má v Stupave históriu, ktorá siaha až niekoľko storočí do minulosti. Prvých niekoľko rybníčkov tu bolo grófom Pálfim vybudovaných už v 17. storočí. S chovom, ako ho poznáme dnes, sa však začalo až v polovici minulého storočia, keď tunajšie vodné plochy nadobudli celoslovenský význam. Vznikol totiž koncernový podnik Štátneho rybárstva, ktorý zabezpečoval veľkovýrobu sladkovodných stavovcov.
Na tieto časy rada spomína pani Ingrid, zamestnankyňa novovybudovaného rybárstva, ktorej otec pre štátny podnik pracoval. „Tú loďku tunajší chalani vždy odtiahli k Jánošíkovmu rybníku,“ ukazuje na vystavenú fotku v interiéri predajne, zatiaľ čo opisuje úsmevné príhody z detstva. O stupavskú pýchu však napokon štát prišiel, keďže ešte pred začiatkom tohto tisícročia došlo k privatizácii koncernu.
Odvtedy komplex postupne pustol, až sa dostal do havarijného stavu. Pred šiestimi rokmi preto vyštudovaný rybár Andrej Horváth prišiel s nápadom obnoviť zašlú slávu bývalej továrne. Kým dovtedy podnikal v športovom rybolove, tentoraz spojil sily so svojím svokrom a areál odkúpil.
Po rozsiahlej rekonštrukcii otvorili prevádzku pred tromi rokmi. „Najskôr sa ľudia domnievali, že sa tu idú stavať byty,“ odpovedá na našu otázku, ako vnímajú Stupavčania jeho prácu. Myslí si však, že teraz sú radi, keďže vidia, že sa areál vrátil do pôvodnej podoby a stále napreduje.
Ryby až zo Srí Lanky
Rybárstvo Andreja Horvátha je okrem pozoruhodného príbehu zaujímavé aj tým, že spracúva a distribuuje aj vlastné dochované či importované ryby z prímorských krajín. Kým sladkovodné lovia priamo v tamojších sádkach, morské vozia z celého sveta. Slovenský spotrebiteľ sa tak dokáže dostať napríklad k spomínanej zlatej pražme len niekoľko hodín od jej ulovenia.
„Napriek to...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.