Miera evidovanej nezamestnanosti sa pohybuje tesne nad úrovňou 8 percent. Klesla tak na 9-ročné minimum, no bez práce je stále viac ako 200-tisíc Slovákov. Na druhej strane sa však mnohé spoločnosti sťažujú, že im chýbajú pracovníci, že sa im dlhodobo nedarí obsadiť niektoré pracovné miesta.
Na nedostatok pracovnej sily sa sťažujú aj ťahúňi slovenskej ekonomiky - automobilky. Tie situáciu riešia "dovozom" pracovníkov zo zahraničia. Na Slovensku tak pracujú stovky Srbov či Rumunov, pritom na úradoch práce sú tisícky Slovákov.
Prečo sa voľné pracovné miesta neplnia prioritne Slovákmi? Prečo automobilky (ale aj iné spoločnosti) zamestnávajú cudzincov?
Spýtali sme odborníkov, prečítajte si odpovede.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Po prvé je to geografické rozloženie investícií predovšetkým na západ a severozápad. Regióny, v ktorých majú firmy problém nachádzať pracovnú silu, majú nízku mieru nezamestnanosti. Naopak regióny, kde v posledných rokoch pribudlo málo investícií, majú vyššiu mieru nezamestnanosti. Ochota presúvať sa za prácou nie je neobmedzená a aktuálne naráža na limity. Mobilitu za prácou sťažuje aj vysoké percento vlastníctva nehnuteľností na Slovensku.
Po druhé je to súbežná práca na čierno a poberanie dávok, ktorá štatisticky zvyšuje počet ľudí, ktorí hľadajú prácu. V evidencii je teda aj množstvo takých ľudí, ktorí si v skutočnosti prácu nehľadajú, ale majú záujem len poberať dávky."
Ján Jursa, analytik spoločnosti Capital Markets: "Firmy na západnom Slovensku, ktoré zápasia s nedostatkom zamestnancov, nevedia ponúknuť dostatočne vysoké mzdy na to, aby zaujali nezamestnaných na juhu a východe krajiny. Vzhľadom na to, že by väčšinu výplaty často minuli na cestovanie a ubytovanie v mieste práce, ekonomicky sa im neoplatí ísť pracovať na druhú stranu republiky.
Problémom je teda nedostatočná geografická mobilita v spojení s nízkymi ponúkanými mzdami. Ďalším problémom je slabá kvalifikácia mnohých nezamestnaných, keďže mnohé dlhodobo neobsadené pozície vyžadujú odbornejšiu kvalifikáciu a takýchto ľudí je na Slovensku jednoducho nedostatok. To je zase problémom školstva, ktoré nedostatočne reflektuje potreby ekonomiky.
Na druhej strane, aj takéto nízke mzdy vedia motivovať zamestnancov zo Srbska, kde je priemerná mzda v ekonomike skoro polovičná oproti Slovensku, keď nedosahuje ani 400 eur. Problémom ale je, že agentúry, ktoré Srbov na Slovensko nosia, obchádzajú kvóty na počet pracovníkov z krajín mimo EU.
Keby bolo Srbsko členskou krajinou EU, tak by ich mohlo na Slovensku pracovať koľko by chcelo, no takto je ich počet limitovaný dohodami medzi našimi štátmi. Štátne orgány sa ale vyjadrili, že toto preskúmajú a predpokladám, že skomplikujú týmto agentúram život. Aktívne sa chce v tejto otázke angažovať aj srbská ambasáda."
Richard Koza, investičný poradca: "Problémov s neobsadenými pracovnými miestami je niekoľko:
- ponúkané mzdy sú nízke a ľudia už nechcú za ne pracovať. Tiež sa im to ani mnohokrát neoplatí, keď dávky od štátu sú rovnaké alebo niekedy aj vyššie.
- ľudia jednoducho už niektoré profesie nevedia robiť. Z radových pracovníkov, ktorí pracovali rukami, sa stali zamestnanci, ktorí musia ovládať stroje. Pre mnoho pracovníkov to je príliš zložité."
Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Nie je žiadnym prekvapením, že automobilový priemysel je rozhodujúcim priemyselným odvetvím slovenského hospodárstva. Prispôsobil však štát tomuto trendu politiku zamestnanosti ?
Čiastočne áno, avšak stále nie dostatočne. Po rokoch plánovania a zavádzania akčných plánov na podporu zamestnanosti v automobilovom priemysle, je potrebné prijatie konkrétnych krokov, ktoré by sa v praxi prejavili výraznejšie a reflektovali aktuálne potreby pracovného trhu. Systém duálneho vzdelávania je správny, avšak jeho výsledky sa dostavia častokrát oneskorene.
Slovenské školstvo nie je aktuálne schopné vyprodukovať toľko kvalifikovaných pracovných síl, koľko expandujúci automobilový trh požaduje. Je nepružné a nedostatočne previazané s praxou, čo automobilkám navyše zvyšuje náklady na úvodné zaškoľovanie. Nedostatok pracovných síl – kvalifikovaných aj nekvalifikovaných – preto automobilky musia kompenzovať ich „dovozom“ z okolitých krajín, najmä z Balkánu, pre ktorých sú naše pracovné miesta atraktívne."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Firmy pociťujú nedostatok pracovníkov ochotných sa u nich zamestnať, avšak problémom je aj chýbajúca motivácia pracovať v týchto firmách. Napríklad ponúkajú častokrát malú mzdu za ťažkú manuálnu prácu, prípadne chýbajú benefity. Podobná situácia platí bez ohľadu na región. Napríklad aj v Bratislave, ktorá je ekonomickou výkonnosťou v TOP 5 najbohatších regiónov Európy, je mzda v pomere k nákladom častokrát nízka.
Napríklad absolvent s hrubým platom 1 000 eur minie len na náklady na bývanie okolo 300 mesačne, čo je viac ako tretina čistej mzdy. Niet divu, že mladí ľudia sa radšej poohliadnu za prácou v zahraničí, kde síce platia tiež vysoké náklady na bývanie, avšak majú vyššiu mzdu. Z rovnakej pohnútky sa u nás snažia zamestnať Srbi a Rumuni, ktorým tu zo zárobku zostane viac, ako by mali doma.
Je nereálne myslieť si, že na Slovensku môžeme dosiahnuť 100-percentnú zamestnanosť. V každom štáte sa nájde skupina ľudí, ktorí dobrovoľne nechcú pracovať, napríklad práve kvôli vyššie spomenutým podmienkam. Sú ľudia, ktorí radšej žijú z podpory, ako by mali robiť za minimálnu mzdu 8-10 hodín denne. Miera dobrovoľnej nezamestnanosti sa pohybuje okolo 2-3 percent."