V krajinách EÚ je sadzba DPH vyššia ako navrhovaných 20 percent len v Dánsku -- 25 percent. To je zároveň jediná krajina s jednou sadzbou. V ďalších šiestich je základná sadzba medzi 20 a 25 percentami, ale pri súčasne uplatňovaných znížených sadzbách -- jednej alebo viacerých. Nemyslíte si, že 20 percent je jedna sadzba vzhľadom na ekonomické a sociálne pomery Slovenska príliš vysoká?
-- Táto sadzba je vysoká. Na druhej strane pri rovnej dani rátame s kompenzáciou zvýšenia DPH. Zavedenie jednej sadzby DPH je v programovom vyhlásení, čo je podľa môjho názoru dobre. Sú alternatívy. Možno nezaviesť rovnú daň, znížiť mieru progresivity -- potom by DPH nemusela ísť až na 20 percent. Mohla by byť 18-percentná, ale bez kompenzácií a zároveň bez efektu, ktorý rovná daň prináša v zjednodušení celého systému, v zlepšení podnikateľského prostredia. Aj pri alternatíve nezavedenia rovnej dane by sme spotrebné dane museli zvyšovať v tej miere, ako ich navrhujeme, lebo chceme znížiť priame daňové zaťaženie a znížiť progresivitu. Alternatíva pri zavedení rovnej dane je, že ideme na 20 percent DPH a zvýšenie oproti alternatíve nezavedenia rovnej dane, teda oproti sadzbe DPH 18 percent, budeme kompenzovať z vyšších príjmov aj z 20-percentnej DPH. Inými slovami: pri alternatíve rovnej dane a 20-percentnej DPH by sme použili asi 5 miliárd korún na kompenzáciu vyššieho zvýšenia DPH najmä pre dôchodcov a tých, ktorí nemajú príjmy z pracovnej činnosti. Dôchodky takto zvýšime o viac, ak by sme zvyšovali pri zavedení 18-percentnej sadzby DPH.
Otázky určite vyvolá spotrebná daň z vína. Teraz je pri tichých vínach nulová sadzba. To smernica EÚ pripúšťa, ale ak je nenulová a zdaňuje sa podľa obsahu alkoholu, platí pre zdanenie minimálna hranica. Navrhuje sa 2 500 Sk/hl, čiže 25 Sk na liter. Nevyraďujeme tým našich producentov vína z konkurencie, najmä v pohraničných oblastiach?
-- Bude sa o tom určite diskutovať. Sú tu dva problémy. Ak sme chceli nastaviť kritérium na spotrebnú daň pri alkoholických nápojoch, tak sa nám zdalo, že je vyargumentované hovoriť o obsahu alkoholu. To sa vzťahuje aj na pivo. Druhý dôvod je, že dnes zdaňujeme šumivé víno a nezdaňujeme tiché víno. Na to sa uvádza dôvod, že výrobcov šumivého vína je veľmi málo a zdanenie je jednoduché. Problém je v tom, že rovnú daň vieme zaviesť len vtedy, ak to bude fiškálne neutrálne. Na to musíme znížené príjmy z priamych daní vykompenzovať zvýšenými príjmami z nepriamych. Najskôr budeme chcieť, aby sa vo vláde a v parlamente schválili zákony, ktoré zvyšujú príjmy. Až na základe toho môžeme zaviesť rovnú daň a niektoré dane zrušiť. Napríklad, zo zrušenia cestnej dane pre osobné vozidlá právnických osôb bude nižší výnos o 650 miliónov Sk. Daň bude len pre úžitkové vozidlá. Ak sa nezavedie spotrebná daň z vína, chýbajúce zdroje musíme riešiť tak, že ešte nezrušíme cestnú daň. Vždy tam bude musieť byť vyvažovanie -- ak niečo neprejde na plusovej strane, nebudeme môcť riešiť niektoré mínusové položky. Podobné to môže byť s trojdaňou, kde je výnos 1,6 mld. Sk. Mne sa však zdá správne v základnom variante postaviť všetko čo najčistejšie.
Na úpravu dane z nehnuteľností s nádejou hľadia najmä územné a miestne samosprávy. Aké budú zmeny tu?
-- Predpokladáme, že v roku 2004 by výnos mal byť o 2 -- 3 miliardy vyšší ako v roku 2003. V každom prípade chceme prejsť od zdaňovania z úradnej hodnoty k zdaňovaniu z trhovej hodnoty. Ak zachováme dnešné zdaňovanie nehnuteľností, t. j. platenie z pozemkov a z budov, tak sa to nedá urobiť k 1. 1. 2004. Je to technicky náročné, treba zhotoviť cenové mapy a pod. Prešlo by sa na to až od roku 2005. Ale keďže vyšší výnos potrebujeme od roku 2004, tak by sme v rámci súčasného systému zvýšili koeficienty, najmä v mestách. Druhá možnosť je zmeniť systém výberu tak, že táto daň by sa vyberala len z pozemkov, samozrejme, podľa koeficientov podľa lokálnej renty. V niektorých krajinách to tak je, je to technicky menej náročné a dalo by sa to zaviesť od 1. 1. budúceho roka.