Nahradí Čína v úlohe lídra regióne USA a stane sa globálne veľmocou? Prečítajte si 5 otázok a odpovedí, ktorými sa server Lidovky.cz snaží vrhnúť svetlo na vývoj vo východnej Ázii po odstúpení USA od TPP.
Čo je to Transpacifická dohoda?
TPP mala byť dohodou o voľnom obchode, vďaka ktorej by sa znížili dovozné clá a prehĺbili ekonomické väzby medzi 12 tichomorskými štátmi, ktoré reprezentujú 40 percent svetovej ekonomiky. Vo februári 2016 sa pod ňu podpísali zástupcovia USA, Japonska, Malajzie, Vietnamu, Singapuru, Bruneja, Austrálie, Nového Zélandu, Kanady, Mexika, Čile a Peru. Ratifikovaná však bola iba Japonskom, po odstúpení USA je teraz jej budúcnosť nejasná.
V ideálnom prípade mali väzby pripomínať jednotný trh ako má Európska únia. Podporovatelia dohody si sľubovali, že zmluva podporí ekonomický rast vo všetkých pripojených krajinách. Mala byť aj geopolitickým nástrojom, ktorý krajiny privedie bližšie k USA a odpúta ich od závislosti na Číne a jej trhu.
Prečo sa Trump rozhodol od TPP odstúpiť?
V USA sú dohody o voľnom obchode nepopulárne medzi voličmi z robotníckej triedy. Umožňujú totiž dovoz lacného tovaru a berú im tak prácu. Mali to byť práve oni, ktorí doviedli Trumpa do Bieleho domu. Aj preto americký prezident svoje rozhodnutie opísal ako "skvelú vec pre všetkých pracujúcich Američanov".
TPP podľa neho bola potenciálnou katastrofou pre USA. Jeho plánom je vyrokovať jednotlivé bilaterálne obchodné dohody, ktoré majú umožniť navrátenie pracovných miest a priemyslu do USA.
Za zmluvou TPP nestál len exprezident USA Barack Obama, ale mala podporu aj hlavných republikánskych predstaviteľov v Kongrese na čele s šéfom Snemovne reprezentantov Paulom Ryanom.
"Prezidentovo rozhodnutie je významnou chybou, ktorá bude mať dlhodobé dôsledky pre americkú ekonomiku a naše strategické postavenie v pacifickom regióne," povedal podľa britského webu The Independent senátor John McCain, trvalý kritik niektorých Trumpových krokov.
Ako z toho bude ťažiť Čína?
Nakoniec tak môže nastať presne tá situácia, proti ktorej bola TPP namierená - vplyvu Číny v pacifickom priestore. Pozíciu z, ktorej USA vycúvali, teraz môže zaujať práve Čína. Už v čase, keď sa Trump v predvolebnej kampani vyjadroval kriticky k TPP, Číňania vyhlasovali, že sú ochotní nahradiť úlohu vedúceho štátu v rámci dohody o voľnom obchode, ktorá mala združovať celkom 12 tichomorských štátov.
Ihneď potom, čo Trump podpísal dekrét, ktorým účasť Američanov na dohode padá, Austrálčania vyhlásili, že sú ochotní podporiť Čínu na mieste USA. "Minister obchodu aj premiér hovorili s niekoľkými ďalšími štátmi TPP a myslím si, že môžeme tlačiť dohodu 12 mínus jeden (USA)," povedal pre britskú stanicu BBC austrálsky diplomat Alexander Downer. Dodal, že ďalšou možnosťou je zainteresovať Indonéziu alebo Čínu.
Podobne sa vyjadril aj austrálsky premiér Malcolm Turnbull. "Je možné, že sa americká pozícia zmení, ako tomu bolo aj pri iných obchodných dohodách. Potenciálnym partnerom je ale Čína," povedal podľa spravodajského webu Al Jazeera.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Chua Čchun-jing sa v utorok držala o skôr späť. Nekomentovala, či sa Čína pripojí k TPP s tým, že prvotne podporuje otvorené, transparentné obchodné dohody, ktoré budú výhrou pre všetkých.
Prečo sa vďaka tomu Čína môže stať veľmocou číslo jedna?
Či bude mať Čína záujem iba nahradiť USA za podmienok dohodnutých pre TPP nie je jasné. Od roku 2012 sama pracuje na alternatívnej zmluve o voľnom trhu. Regionálne komplexné ekonomické partnerstvo (RCEP), ktoré by mohlo združiť štáty Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) s veľkými ekonomikami Indiou, Austráliou, Novým Zélandom, Južnou Kóreou a Japonskom, by totiž bola menej zviazané obmedzenami ako TPP. Do kariet jej hrá, že už sa v jej prospech vyjadrili Filipíny aj Singapur.
"Čína sa bála, že Američania ju ekonomicky obkľúčia. Po aktuálnom vývoji sa im však otvárajú možnosti, ako si môžu sami upevniť dominanciu nielen v Ázii, ale aj za jej hranicami," uviedol pre americký The Washington Post profesor Victor Shih z Kalifornskej univerzity.
Že Číňania počítajú s premenou svojej krajiny vo svetovú veľmoc, potvrdil aj šéf ekonomického oddelenia čínskeho ministerstva zahraničia Čang Ťün na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.
"Ak toto niekto hovorí, potom uvediem, že sa Čína nehrnie dopredu, ale iba ostatní jej uvoľňujú pozície. Ak máme hrať vedúcu úlohu, potom sa povinností z toho plynúcich zhostíme," povedal agntúre Reuters diplomat.
Potvrdil tým skoršie vyhlásenie prezidenta Si Ťin-pchinga, podľa ktorého je Čína tým štátom, ktorý je najviac angažovaný v procese globalizácie. Minulý týždeň tiež povedal, že Čína chce hrať hlavnú úlohu v mierovom procese na východe Ukrajiny. Chce teda robiť to, čo bolo doteraz vlastné Spojeným štátom.
Prečo má napriek tomu Čína naďalej obavy?
Hoci sa Číne otvorili nové možnosti vo vzťahu k pacifickému priestoru, v Pekingu po Trumpovom vycúvaní z TPP šampanské zatiaľ neotvárajú. Americký prezident si totiž predsavzal, že uvalí na čínske produkty dovozné clá vo výške 45 percent.
"Rušenie TPP je pre Čínu dobrou správou, ale stále nie je isté, či to pre Čínu bude skutočne prospešné," povedal pre americký denník The Washington Post Tchu Sin-čchüan z pekinskej Univerzity medzinárodného obchodu a ekonómie.
On a ďalší čínski experti sa boja, že práve nová vlna amerického protekcionizmu na nich dopadne viac, než by z pádu TPP mohli ťažiť. Navyše predstava USA ako najväčšieho nepriateľa a možnej "obchodnej vojny" sa im príliš nepáči.
Nehovoriac o tom, že niektorí regionálni aktéri nemusia chcieť s Čínou spolupracovať. Napríklad Japonci na rozdiel od austrálskych predstaviteľov nechcú udržať za každú cenu TPP pri živote. Japonskí politici na čele s premiérom Šinzóm Abem sa nechali počuť, že bez USA je TPP bezpredmetná. Pozitívnou správou ale môže byť, že Japonsko RCEP nevidí primárne ako nástroj v rukách Číny.