Slovenský veľkopodnikateľ Juraj Široký sa prvýkrát priznal k tomu, že je vlastníkom stavebnej spoločnosti Váhostav.
V registri konečných užívateľov výhod na stránke Úradu pre verejné obstarávanie sa objavil ako jediný majiteľ.
Váhostav: Širokého tvrdenia nie sú v rozpore
Informáciu priniesla RTVS na facebookovskej stránke. Hovorca spoločnosti Váhostav odmietol informáciu o tom, že by Široký o tom, že nie je vlastníkom spoločnosti, niekedy klamal.
"Tieto dve skutočnosti nie sú v rozpore. V čase, keď pán Široký dal vyhlásenie, bolo pravdivé a vplyv vo Váhostave získal neskôr," povedal hovorca spoločnosti Tomáš Halán.
Firma Váhostav rezonovala v posledných rokoch najmä v súvislosti s reštrukturalizáciou. Váhostav dlžil svojim veriteľom 136 miliónov eur a v reštrukturalizácii chcel škrtnúť ich podstatnú časť.
Pokuta pre Váhostav
Váhostav navyše dostal od Úradu verejného obstarávania pokutu za to, že mal tajxiť vlastnícku štruktúru firiem.
„Je zarážajúce, že z takej inštitúcie, ako je ÚVO, sa informácia o uložení pokuty, ktorá nie je zatiaľ nikde zverejnená, dostane skôr k novinárom ako k samotným účastníkom konania. Rozhodnutie ÚVO nebolo Váhostavu do dnešného dňa doručené a spoločnosť si počká na jeho doručenie. Po vyhodnotení rozhodnutia podnikne prípadné ďalšie kroky," píše sa v stanovisku Váhostavu, ktoré poslal Halán.
Vedome išli do rizika
Kauza Váhostav začala na jar v roku 2015, kedy firma oznámila, že z každých desať eur dlhu zaplatí veriteľom zhruba dve eurá. Podľa tejto matematiky mala firma vyplatiť nezabezpečeným veriteľom z dlhu vo výške 106 miliónov eur, iba 16 miliónov eur.
Dôvodom, ktorý firmu priviedol do ťažkostí, bol dialničný úsek D1 v hodnote 137 miliónov eur. Váhostav vedel že po prijatí zákazky ide do rizika, no podľa jeho slov mohol ísť s cenou, ktorá bola na hrane, alebo podnik zavrieť a vyhodiť viac ako tisíc zamestnancov na ulicu.
Stavebný gigant pritom začal škrtať dlhy už na jeseň v roku 2014 a zároveň oznámil, že vstupuje do reštrukturalizácie, po tom čo mu hrozil bankrot za nezaplatenú 50-tisícovú faktúru.
Najhoršie dopadli živnostníci
Najlepšie z reštrukturalizačného plánu vyšli banky, ktorým sa mala vrátiť väčšina peňazí, ktoré Váhostavu požičali. Horšie dopadli živnostníci, ktorí z nezaplatených, či čiastočne uhradených faktúr museli navyše odviesť daň z pridanej hodnoty.
Reštrukturalizácia bola tým najmenej bolestivejším riešením. Aspoň to tvrdili kompetentný. V prípade bankrotu by totiž vzhľadom na vysoké pohľadávky bánk ostatní veritelia nedostali nič.
Správu budeme aktualizovať.
