Americká predvolebná kampaň vstupuje do finále, novú hlavu USA spoznáme budúcu stredu. Bude novým obyvateľom Bieleho domu demokratka Hillary Clintonová, alebo republikán Donald Trump? O tom, ktorý z kandidátov je lepší, rozhodnú americkí voliči.
Aké boli ich predvolebné sľuby v oblasti ekonomiky? Ktorý by bol lepší vzhľadom na americkú ekonomiku? Prečítajte si odpovede viacerých odborníkov, ktorých sme oslovili.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Z môjho pohľadu Clintonová. A to ani nie kvôli tomu, že Trump žiaden ucelený plán nemá (sú to skôr náhodne vygenerované populistické, krčmové nápady), ale kvôli tomu, že od roku 2010 fungovala kombinácia demokratický prezident a republikánska snemovňa reprezentantov pre americkú ekonomiku dobre.
Keďže Obama sa nemohol oprieť o väčšinu v zákonodarnom zbore, tak od novembra 2010 žiadne významné ekonomické opatrenie neprešlo a v duchu hesla kto nič nerobí, nič nepokazí klesol deficit verejných financií z viac ako 10 percent až pod štyri percentá, čo pri solídnom raste ekonomiky spomalilo rast verejného dlhu k HDP na minimum. V tomto období bol rast USA najvyšší spomedzi popredných západných ekonomík a miera nezamestnanosti klesla pod 5 percent.
Keďže USA nepatrí medzi krajiny, ktoré by potrebovali výraznejšie reformovať, tak som toho názoru, že prezident bez podpory zákonodarného zboru je zárukou kontinuity pozitívneho vývoja z posledných piatich rokov."
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Výsledok politík toho ktorého víťaza bude určite odlišný od predvolebných sľubov. Ak by som mal odpovedať na základe sľubov, tak Clintonová chce viac daní, Trump menej. Avšak Trump by pokojne uvalil clo na mexické alebo čínske produkty. Žiaden z kandidátov nehovorí zároveň o signifikantnom znížení výdavkov.
Trump chce uvoľniť opraty pre podnikateľov, aby vytvárali pracovné miesta. Clintonová na margo pracovných miest hovorí o rekvalifikačných programoch a zvýšení štátnych výdavkov. Zo sľubov sa javí lepšie Trump, aj keď niektoré z nich sú ekonomicky desivé. V prípade jeho víťazstva, som presvedčený o krátkodobej vyššej volatilite na trhoch."
Miloš Hofreiter, analytik finančného trhu, Ritro Invests: "Prinajmenšom v krátkodobom horizonte by malo americkej aj globálnej ekonomike prospieť skôr víťazstvo Hillary Clintonovej. Donald Trump totiž v kampani viackrát prezentoval záujem presadiť netradičné až extrémne ekonomické aj politické riešenia.
Dokonca si myslím, že prípadné víťazstvo Donalda Trumpa by mohlo na niekoľko týždňov destabilizovať finančný trh a tým aj globálnu ekonomiku v dôsledku zvýšenej miery neistoty. Investori totiž vo všeobecnosti preferujú stabilitu a evolúciu pred revolučnými zmenami. Ani prezident USA však nie je všemocný a je teda otázne, do akej miery bude víťazný kandidát schopný a ochotný realizovať svoj program."
Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Možno by mala byť otázka položená opačne – víťazstvo ktorého kandidáta bude mať na americkú ekonomiku horší dopad? Clintonová zmení toho iba málo, avšak je súčasný kurz americkej ekonomiky udržateľný? Bývalý guvernér Fedu Paul Volcker tvrdí, že nie. Dlh USA prudko rastie a vláda bude mať už o pár rokov veľký problém. Naproti tomu Trump má víziu, chce sa vrátiť ku klasickým hodnotám.
Avšak táto zmena nebude ľahká, naopak – prinesie šok. Pri súčasnej pokračujúcej globálnej kríze je zavedenie protekcionizmu to posledné, či svetová ekonomika potrebuje. Medzinárodný obchod už aj tak stagnuje a zavedenie ciel by akcelerovalo masívne čínske problémy. Trump si sotva uvedomuje ako komplexný a krehký zároveň sa svet v posledných dekádach stal. Aj keď by Trump americkej ekonomike možno pomohol (čo nie je zďaleka isté), vplyv na svet by bol zásadný. Avšak, čím viac sa bude zmena odkladať, tým viac bude zmena bolieť."
Boris Tomčiak, investičný manažér Finlord: "Clintonová je čitateľnejšia. Jej medzinárodná politika by bola uvážená a zameraná na stabilné vzťahy s obchodnými partnermi. V prípade domácej politiky sľúbila mierne zníženie daní. U Trumpa existuje veľká neistota.
Mimo iné navrhol zavedenie vysokého cla na výrobky z Mexika a Číny, čo by zvýšilo medzinárodné napätie a podporilo protekcionárske trendy. Na druhej strane sľúbil výrazné znižovanie daní, čo je ale skôr populistické vyjadrenie. Osobne sa domnievam, že pre ekonomiku by bola lepšia Clintonová."
Ján Jursa, analytik Capital Markets: "Trumpov plán finančných reforiem je postavený najmä na znížení rôznych daní, podľa jeho nového plánu by došlo k zníženiu maximálnej dane z príjmu a hlavne korporátnej dane na 15 percent. Toto zníženie by mohlo priviesť mnohé americké firmy “naspäť domov”, keď momentálne vykazujú svoje príjmy v zahraničí, vďaka vysokému zdaneniu v USA.
Na druhej strane by jeho opatrenia mohli spôsobiť prepad v príjmoch až vo výške 5 biliónov dolárov za ďalších 10 rokov, najmä vďaka jeho neochote obmedziť výdavky na najdrahšie položky, ako sú zdravotná starostlivosť, obrana alebo sociálny systém.
Obmedzenie výdavkov v týchto oblastiach by bolo ale nepopulárne medzi jeho voličmi, jeho finančný plán teda na jednej strane prináša pozitíva vo forme nižších daní, no nie je úplne domyslený. Na druhej strane Hillary Clinton chce pokračovať v klasických postupoch Demokratov v USA, teda zvýšiť dane a vládne výdavky na infraštruktúru a do sociálneho systému.
Jej plán má taktiež niekoľko hluchých miest, napríklad 300 miliárd, ktoré chce investovať do infraštruktúry, chce získať zatiaľ bližšie nešpecifikovanou reformou korporátnej dane. Znižovanie daní a uvoľňovanie regulácií je lepšou cestou k ekonomickému rastu, no vďaka tomu, že Trumpov plán je plný chýb, dier a nejasností si myslím, že Clintonová spraví pre americkú ekonomiku viac."
Richard Koza, investičný poradca: "Ani jedna voľba nebude pre Ameriku výhra. Obaja predstavitelia sú kontroverzní. Pre Ameriku ako takú by však voľba D. Trumpa bola pravdepodobne lepšia. Lebo H. Clintonová presadzuje veľkú vládu, regulácie a viac "socializmu". Teda všetko to, čo Amerike môže len škodiť. Naopak D. Trump sľubuje veľké investície do rozvoja infraštruktúry a to je to, čo Amerika nutne potrebuje."