Muž, ktorý naučil Slovákov jesť tofu

Má málo kalórií, tuku, neobsahuje cholesterol, ale zato veľa bielkovín, železa a vápnika. Vyrába sa tradičným, viac ako dvetisíc rokov starým spôsobom, namočením sójových bôbov, z ktorých sa najprv pripraví sójové mlieko. To sa potom vyzráža pomocou prírodných zrážadiel do syra. Prvé tofu si Ján Lunter z Banskej Bystrice podľa japonských receptov pripravil doma v hrnci ešte v roku 1980. Zdravou výživou totiž Lunterovci reagovali na zákernú rakovinu, ktorú lekári diagnostikovali jeho mame. K nej sa neskôr pridali i žlčníkové záchvaty u manželky. Z úspešnej domácej stravy sa časom stal životný štýl a pár rokov po revolúcii i základný kameň pre biznis spoločnosti Alfa Bio. Tá sa venuje výrobe sójových potravín už 25 rokov, v Banskej Bystrici zamestnáva viac ako 200 ľudí a vlani utŕžila rekordných vyše 8,3 milióna eur. Svojimi výrobkami zásobuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku i v susedných krajinách. „Ľudia mali po nových potravinách hlad, veď socialistický stôl bol takmer prázdny. Zžil som sa s myšlienkou zdravého stravovania a uvedomil som si jej ekonomický potenciál. Tak sa zrodila podnikateľská myšlienka výroby tofu,“ hovorí o začiatkoch majiteľ spoločnosti Alfa Bio Ján Lunter, podľa ktorého je jedlo liekom.

Od výpočtovej techniky k sóji
Zakladateľ najväčšieho výrobcu sójových potravín a lídra trhu v strednej Európe pritom vyštudoval automatizáciu na elektrotechnickej fakulte v Bratislave. Zamestnal sa ako programátor vo výpočtových strediskách štátnych podnikov Stavoprojekt a neskôr v Hydrokonzulte. S pádom komunizmu rozbehol spolu s bývalými kolegami softvérovú spoločnosť Proces, ktorej sa darí dodnes. Keď v roku 1990 jeho kamarát prišiel o prácu, myšlienka racionalizácie výživového rebríčka Slovákov opäť ožila. Ján Lunter vtedy navštívil Japonsko, aby sa o tofu a jeho výrobe dozvedel úplne všetko. O rok nato rozbehol vo veľkom vlastnú výrobňu – vtedy ako prvý a jediný producent v bývalom Československu. Spolu s dvomi spoločníkmi po večeroch upravovali pivnicu jeho rodinného domu. Ten si však nekúpil z platu programátora, ale zo zárobkov z poľnohospodárstva. Za peniaze vyzbierané na svadbe si mladomanželia totiž kúpili traktor a Ján Lunter s ním vypomáhal pri kosení sena. Keďže pokusy na získanie úverov z banky končili neúspešne, štartovaciu investíciu vo výške vtedajších 200-tisíc československých korún potiahli výnosy z podnikania vo firme Proces. To, čo zahraničná konkurencia nakupovala draho, si vedeli Lunterovci vyrobiť sami. Potravinársku technológiu ako vyvíjač pary, pretlakový kotol, mlynček na mletie sóje či lis, si totiž skonštruovali doma na kolene.

Z tofu sa stala móda
Prvých 25 kíl bieleho rastlinného syra predal začínajúci podnikateľ na ulici oproti starému Prioru v centre mesta. Keď Procesu hrozila strata prenajatých priestorov, pretože podmienkou majiteľa budovy bol prenájom buď celej plochy alebo sťahovanie firmy preč, Alfa Bio tam rozbehla predajňu zdravej výživy, francúzskych vegetariánskych potravín i veľkoobchod. „Veľmi nám pomohla spolupráca so spoločnosťou Country Life. Prvú tonu sme predali práve im. To nás stabilizovalo, mali sme pravidelný odber našich výrobkov každý týždeň. Pritom povolenie na predaj sme dostali skôr v Prahe ako u nás doma. Neskôr sme ho však získali pre Banskú Bystricu a potom pre celé Slovensko,“ vraví Lunter.

Vďaka tofu a sójovým výrobkom udávala Alfa Bio stravovacie trendy nielen u vegetariánov. Z konzumácie zdravých potravín sa stala móda. Firma sa postupne presťahovala z pivnice domu do budovy bývalej strojovo-traktorovej stanice. Rýchly rast spôsobil, že firma vydražila areál hutníckeho materiálu, kde rozšírila svoje moderné výrobné priestory. Alfa Bio svojou expanziou živí i slovenských poľnohospodárov, ktorí pre rodinnú firmu pestujú geneticky neupravenú sóju.

V Alfa Bio v súčasnosti vyrobia denne viac ako päť ton rôznych výrobkov – tofu, nátierky, salámy, jaternice, párky či mlieko. Portfólio produktov sa stále rozrastá a inovuje, aktuálne ich je viac ako 30. Firma totiž stále vidí potenciál rastu v zdravej výžive. Veď dlhoveký Japonec ročne zje okolo 60 kíl potravín z tofu, Slovák iba niečo vyše 100 gramov. Dôkazom záujmu Slovákov o racionálne stravovanie je i reštaurácia Lunter v širšom centre Banskej Bystrice, pred ktorou sa v čase obeda stoja dlhé rady.

Dvakrát hrozil kolaps
Úspešný podnikateľský príbeh rodinnej firmy Alfa Bio v sebe skrýva viacero neuveriteľných zvratov. Rast firmy pribrzdili dve udalosti. Vždy však dokázala pokračovať. Prvou bol doplatok na daniach, na ktorý si spoločnosť musela vziať úver. Nepresným výkladom nejasných predpisov totiž Lunterovci omylom zaradili svoje výrobky do kategórie s nižšou sadzbou dane. Na ňu však úrady upozornila konkurencia z Nitry a rozdiel sa musel dorovnať. Druhou sa stala kauza s cícerovou nátierkou. Rodina tak na vlastnej koži tvrdo pocítila, ako ľahko poškodí negatívna informácia nielen dobré meno firmy, ale aj 25 rokov podnikania. Alfa Bio sa už k celému prípadu však nechce vracať. Najťažšie chvíle podnikania prekonala i vďaka solidarite zákazníkov.

Pred dvoma rokmi firma pristúpila k zmene značky svojich produktov z Alfa Bio na Lunter. Reagovala tým na rastúci počet výrobkov na trhu s označením bio. „Hlavne v zahraničí fakt, že väčšina produkcie firmy nebola v bio štandarde, mohol prispievať k mýleniu zákazníka, hoci bio v názve sme z dôvodu založenia firmy už v roku 1991 používať mohli. Toto patrilo medzi dôvody, prečo sme sa rozhodli zmeniť značku, naše výrobky sme vždy chceli predávať širokému okruhu zákazníkov a nielen špecializovanej skupine, zároveň naďalej garantujeme ich čerstvosť a kvalitu lokálnych zdrojov,“ uzatvára Ján Lunter.

Vstup do každej novej krajiny je otázka investície do značky
„Našou misiou je prispieť k zmene stravovacích návykov na Slovensku a už aj v priestore krajín V4, kde pôsobíme,“ hovorí pre HN zakladateľ a majiteľ výrobcu zdravej výživy rastlinného pôvodu Alfa Bio Ján Lunter.

Ktorá vlastnosť vám v biznise najviac pomohla?
Pre mňa je to odkaz minulosti. Vyrastal som v Telgárte, kde družstvo založili až v 70. rokoch. Ja som teda žil v prirodzenom prostredí, kde som otca vnímal ako podnikateľa – roľníka, ktorý sa sám rozhoduje, čo a ako spraví. To ma pripravilo na situáciu, keď som odchádzal zo štátnej sféry a nemal som problém s otázkou, ako sa budem živiť. Bolo to pre mňa prirodzené a normálne, že húževnatosťou a sebareflexiou sa človek musí o seba sám postarať. Najviac mi teda pomohlo, čo sa týka ekonomiky, že som vyrastal v zdravom podnikateľskom prostredí, a nie v totalite.

Aký ste pri obchodných rokovaniach?
Tým sa vyhýbam.

Na ktoré svoje rozhodnutie ste najviac hrdý?
Na nápad vyrábať tofu. Už v 80. rokoch som si ho vyrábal doma a živil som sa pritom výpočtovou technikou, čiže nič ma nenútilo preskočiť zo stoličky na stoličku. Prácu som mal dobrú, programovali sme softvér v spoločnosti Proces Banská Bystrica, ktorá funguje dodnes. Napokon som sa rozhodol vyrábať tofu a som s tým spokojný. Manželka to zhodnotila slovami, že keď som robil výpočtovú techniku, nikdy ma nevidela. Teraz ma síce nevidí tiež, ale aspoň robím niečo prospešné. Našou misiou je prispieť k zmene stravovacích návykov na Slovensku a už aj v priestore krajín V4, kde pôsobíme. Najcennejšie, čo máme, je zdravie. Pritom nestojí nič a strácame ho úplne zbytočne.

Ako sa firme darí prenikať na zahraničné trhy?
Priestor krajín V4 vnímame ako náš cieľový trh. V Česku a na Slovensku je naša značka medzi zákazníkmi dobre rozpoznateľná, v menšej miere aj v Maďarsku a Poľsku. Vstup do každej novej krajiny je otázka investície do značky, ak nechceme ísť len cestou vyrábania privátnych značiek. Západné trhy sú navyše pomerne preplnené domácimi producentmi. Takže postupujeme postupne, v prvom rade by sme chceli zopakovať úspech zo Slovenska a z Česka vo zvyšných dvoch štátoch V4.

Napriek tomu ste však vzbudili záujem v nemecky hovoriacich krajinách. Čím?
Ešte skôr ako Slovenská televízia nás dvakrát navštívil nemecký štátny kanál ZDF. Robili s nami rozhovory, pretože zistili, že sme tofu dostali do obchodných reťazcov skôr ako oni v Nemecku. Tam tofu predávajú v Reformhausoch (pozn. – špecializovaná sieť obchodov zameraná na zdravú výživu, doplnky stravy a potraviny pre zvláštne účely), ale už aj tam sa tofu postupne dostáva do obchodných sietí. Keďže u nás sme obchody typu Reformhaus nemali, tak sme nejako museli tofu dostať do širokého spektra obchodov s potravinami. Keď na Slovensko prišli reťazce, už sme boli takmer v každej Jednote. V súčasnosti sme už vo všetkých obchodných sieťach.

Ako sa vám podaril prienik do slovenských predajní s potravinami?
Inzerátom sme hľadali obchodníkov, ktorí by naše tofu za odmenu vtedajších päť korún za kilo doviezli všade tam, kde ho predajne chceli. Prihlásilo sa ich okolo 60, z toho väčšina zobrala tovar a peniaze nám už nikdy nedoniesli. Ale 13 ľudí pre nás pracovalo na tomto princípe približne 15 rokov. Živili sa tým a tofu rozvážali do jednotlivých regiónov. Dnes už fungujeme na bežných sofistikovaných postupoch logistiky, ktoré sa vytvorili v kapitalizme v čase, kým my sme tu skúšali socializmus.

Ak by prišla ponuka na predaj firmy, ako by ste reagovali?
V minulosti už bola. Stále však chceme držať vývoj firmy vo vlastných rukách, lebo nás to baví.

DOTAZNÍK
Vymenujte jedno byrokratické opatrenie, ktoré vám najviac komplikuje prácu.
V minulosti to pre nás bol zákon o dani z pridanej hodnoty. Dnes sme už veľká firma, tak sa s tým vieme vyrovnať. Myslím si však, že naša legislatíva ako celok nie je ústretová voči začínajúcim podnikateľom.

Keby ste mohli zaviesť jedno podnikateľské opatrenie, ktoré by to bolo?
Myslím na Horehronie a roľníkov, ktorí tam tvrdo bojujú, keď chcú prežiť. Aktivačné práce, ktoré platíme z daní, by sa mali dať k dispozícii aj súkromným firmám.

Stretli ste sa v biznise s korupciou?
Na Slovensku sa človek musí stretnúť s korupciou. Veď stačí iba otvoriť noviny.

Myslíte si, že sa podnikateľské prostredie u nás skultúrňuje?
Áno, ale okrem štátnej sféry. Ako príklad vždy uvádzam správanie sa k zákazníkovi v autoservise a v štátnej nemocnici.

Čo konkrétne sa v biznise zlepšilo k lepšiemu?
Platobná disciplína. Prišlo to so vstupom reťazcov. Sú síce tvrdí, ale v minulosti sme mali oveľa väčšie problémy s vymáhaním pohľadávok ako je to teraz. S výnimkou siete Carrefour.

Malo by sa Slovensko inšpirovať v ekonomických otázkach nejakou inou krajinou?
Estónskom. Všetko tam vybavíte elektronicky cez počítač. U nás musíte chodiť z úradu na úrad, nevedia si pritom informácie medzi sebou elektronicky posunúť. Do informatizácie Slovenska sme dali viac ako v Estónsku a za tie stovky miliónov eur výraznejší posun nenastal. U nás úradníci pracujú za kopami papiera, s rýchlovarnou kanvicou a šálkou na stole. Keď človek príde na úrad, vracia sa 20 rokov dozadu.

Sú podľa vás na Slovensku dostatočné platy?
Platy stúpajú úmerne produktivite práce. Idú teda hore. Problémom začína byť situácia, že nezamestnaní ľudia, zhruba jedna tretina z nich, už nechcú vôbec pracovať. To sú ľudia, ktorí prídu pracovať na dva či tri dni a potom odídu. Robia to iba kvôli tomu, aby sa mohli znova zaevidovať na úrade a štát za nich platil odvody. Mladá generácia má zase problém so zodpovednosťou. Neprídu do práce a ani neviete prečo. Nepomôže ani to, že platíte nadštandardne oproti iným firmám v regióne. Aj tak neviete nájsť vhodných ľudí. Toto už začína byť veľký problém. Sú ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky a nechcú pracovať. Nepomôže ani finančná motivácia.

Bolo pre Slovensko euro výhodou alebo príťažou?
Určite výhodou. Čím stabilnejší kurz meny, tým lepšie, pretože poľský zlotý alebo česká koruna neustále lietajú hore-dole. Celú ekonomiku euro posunulo ďalej.