„Všade okolo bola len zelená lúka. Pôda tu bola podmočená, pretože rieky sa často vylievali z brehov a líšky tu dávali dobrú noc. Taký Bohom a ľuďmi zabudnutý kraj,“ spomínal pred rokmi pre HN bývalý riaditeľ jedného z Baťových závodov v Partizánskom Július Michník.
V roku 1938 však do tohto zabudnutého kraja zavítala zlínska firma Baťa. Práve tá sa rozhodla pozemky v chotári hornonitrianskej obce Šimonovany kúpiť a vysušiť, aby na nich mohla začať stavať závod. A tým zároveň položiť základy mesta Baťovany, dnešného Partizánskeho.
Mesto z vôle firmy
Podnikateľ Jan Antonín Baťa, ktorý podnik po tragickej nehode svojho nevlastného brata Tomáša Baťu prevzal, tu pôvodne chcel vyrábať bicykle a obuvnícke stroje. Rozbehnutú výstavbu tovární a domov pre zamestnancov však zasiahol mníchovský diktát a rozpad Československej republiky. Baťa sa snažil udržať majetok firmy a aby mal voľné ruky v podnikaní, slovenskej vláde poskytol vysokú pôžičku. Následne sa vzdal myšlienky na strojársku výrobu a rozhodol sa radšej pre produkciu obuvi.
Prvý pár topánok opustil fabriku v júli 1939 a ešte do konca tohto roka sa ich tam vyrobilo 940-tisíc.
V Baťovanoch medzitým vyrástla moderná obytná štvrť so spoločenskými priestormi, športoviskami, zdravotníckym zariadením, ako aj kolónie obytných domov vo funkcionalistickom štýle. Pre strednú a nižšiu strednú triedu predstavovali v tých časoch veľké lákadlo. V porovnaní s vtedajším štandardom bývania boli totiž trojizbové „poldomčeky“ väčšie, čistejšie a pohodlnejšie. Kúpeľňa či toalety vnútri domu boli na tie časy takmer raritou. „Ich architektúra vychádzala z princípov unifikácie a typizácie, na tie časy objavných, vďaka ktorým sa mohli stavať rýchlo a pomerne lacno,“ uviedol Tomáš Haviar, autor knihy Baťovská architektúra na Slovensku. V roku 1948 obec Šimonovany spolu s osadou Baťovany získali štatút mesta pod názvom Baťovany.
Tieň vojny nad fabrikou
Vytvorenie samostatného Slovenského štátu Baťovi ako zahraničnému investorovi komplikovalo situáciu. Bol to však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody. Aj za tie však bolo treba niečo zaplatiť. Ak mali závody na výrobu obuvi fungovať, museli sa chtiac-nechtiac podriadiť ideológii tých čias.
Pomery tohto obdobia vystihujú aj dobové reklamné plagáty, najmä lákavá ponuka na vysoké čižmy pre každého správneho člena Hlinkovej gardy. Neskôr podnikateľa dokonca obvinili z kolaborácie s fašistami.
Jan Antonín sa po vojne snažil očistiť svoje meno. Podarilo sa to však až jeho rodine v roku 2007, keď súd potvrdil, že Jan Antonín spolupracoval s exilovou vládou Edvarda Beneša a podporil Slovenské národné povstanie. Aj v samotnej fabrike pracovali robotníci, ktorí sa organizovali v protifašistických skupinách. „Pri príležitosti vysviacky základného kameňa rímskokatolíckeho kostola v roku 1943 zavítal do Baťovian prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. Po zodvihnutí príklopu na mieste pre pamätnú tabuľu boli letáky s heslom Smrť fašizmu!“ píše sa na oficiálnej stránke mesta Partizánske.
Koniec vojny privítali ľudia s nadšením, pre Baťove závody to však znamenalo začiatok inej histórie. V roku 1946 boli totiž znárodnené.
Mesto menom Partizánske
O tri roky na to sa premenovali Baťovany na Partizánske a továreň dostala meno Závody 29. augusta – ZDA. Topánky sa však v meste šili ďalej. Zmena režimu priniesla z východného bloku neutíchajúci dopyt po nich, a tak fabrika posielala topánky do celého Sovietskeho zväzu. „V ZDA každý rok pribúdalo takmer tisíc nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. Priamoúmerne rástol i počet obyvateľov,“ píše o rozvoji na svojej stránke mesto.
Koncom 80. rokov pracovalo vo fabrike 16-tisíc ľudí. Ročná výroba dosahovala viac ako 32 miliónov párov obuvi. Spoločenské zmeny v roku 1989 však pre závody nepriniesli nič dobré. Sovietsky zväz ako najväčší odberateľ obuvi z exportného zoznamu odpadol a výroba sa prudko prepadla. Podniku sa navyše nevyhla ani nevydarená privatizácia, ktorá napokon viedla k jeho zániku.
Obuvnícka tradícia sa však z bývalých Baťovian úplne nevytratila. Dnes v nich pôsobí viacero firiem. „Súčasnosť už nie je veľmi obuvnícka, aj keď na pôde mesta sú firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou obuvi. Napríklad slovenská firma Novesta či producent detskej obuvi Richter Slovakia. Špeciálnu obuv vyrába Rialto, ktorý zamestnáva cez tisíc ľudí. Americká firma Honeywell pred dvoma rokmi rozhodla, že európska časť výroby pracovnej obuvi sa bude pre celú Európu sústreďovať práve v Partizánskom,“ hovorí primátor mesta Jozef Božik.
Odvetvie dnes v Partizánskom zamestnáva odhadom 2,5-tisíc ľudí. Jozef Božík tiež hovorí, že nezabúdajú ani na odkaz baťovcov a snažia sa cez neho prezentovať aj smerom von. Mestský park pomenovali po svojom zakladateľovi. „Snažím sa tiež, aby v priebehu nasledujúcich mesiacov bola premenovaná aj Stredná odborná škola na Strednú odbornú školu Jana Antonína Baťu,“ dodáva primátor mesta, ktoré o dva roky oslávi okrúhlu osemdesiatku.
Pozrite si, čo hovoria podnikatelia na príbeh Baťu:
Chronológia mesta Partizánske
8. augusta 1938 – začali sa výkopové práce nového závodu firmy Baťa, čo sa považuje za oficiálny vznik mesta
15. júla 1939 – z fabriky vychádza prvý pár topánok
1946 – závod bol znárodnený
1948 – obec Šimonovany spolu s osadou Baťovany získali štatút mesta pod názvom Baťovany
1949 – obec premenovali na Partizánske a fabrika dostala názov Závody 29. augusta
80. roky – vo fabrike pracovalo 16-tisíc ľudí a ročná výroba dosahovala viac ako 32 miliónov párov obuvi
1995 – podnik sprivatizovala spoločnosť Cebo Holding Slovakia, čo znamenalo jeho koniec
2016 – v meste pôsobí niekoľko výrobcov obuvi, ktorí dávajú prácu zhruba 2 500 ľuďom