Až 80 percent vodičov má problém nájsť parkovacie miesto vo väčších európskych mestách. Dôvodom je ich nedostatok. Príklad: Iba v centre Bratislavy ich chýba takmer 20-tisíc. Už o pár rokov však môže byť situácia iná. Predstavte si, že by ste si parkovacie miesto mohli „rezervovať“ pomocou smartfónu. Na základe mobilnej aplikácie, ktorá bude mať neustále informácie o všetkých voľných miestach v Bratislave.
Pozrite si historický prejazd električky po Starom moste:
Veľké plány
Nie je to žiadne sci-fi. Ide o jeden z prvkov „smart cities“ – čiže inteligentných miest, ktoré už dnes vznikajú po celom svete. Naša metropola sa chce stať jedným z nich. „Chceme mať modernú dopravu, dobrú parkovaciu politiku, dobré pouličné osvetlenie s vodou a so zeleňou. A práve tu majú miesto inovatívne riešenia,“ povedal koncom týždňa bratislavský primátor Ivo Nesrovnal. Práve „chytré“ mestá sa stali témou medzinárodného samitu miest a regiónov, ktorý k nám cez víkend priviedol viac ako tisíc politikov, primátorov a expertov z celej Európy.
Predpokladá sa, že „chytré“ mestá budúcnosti budú používať internet takmer v každom aspekte života. Cieľom je totiž odstrániť „čierne zóny“ – teda také, kde nebude možné pripojiť sa online. Už teraz sa pritom hovorí o tom, ako dramaticky sa zmení život ľudí v priebehu najbližších desiatok rokov. V obchodoch by sme mali platiť iba odtlačkami prstov, miesto chodenia na úrady či poštu by sme všetko vybavili cez počítač. „Bratislava má veľké predpoklady na to, aby sa stala inteligentným mestom – je tu dobre rozvinutá mestská hromadná doprava a veľké zázemie pre startupy s množstvom kreatívnych ľudí,“ myslí si viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý sa zaoberá premenou miest na tie „chytré“. Odborníci však upozorňujú na nášľapné míny hlavného mesta.
Problémom je doprava
Podľa profesora Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Slovenskej technickej univerzity Roberta Špačeka sú jeho najväčším problém doprava a energetická neefektívnosť. „Enormný nárast individuálnej automobilovej dopravy sa pritom kapacitne nedá v rámci mesta a okolia zvládnuť, čo spôsobuje vysoké intenzity a zlú plynulosť dopravy,“ potvrdzuje profesorka Mária Kozová z Ústavu transdisciplinárnych štúdií v životnom prostredí z ružomberskej univerzity. Riešení je pritom viacero. „Ako prvý by som privítal úplný zákaz automobilovej dopravy v centre mesta. Ďalším krokom je úplný zákaz používania automobilov na fosílny pohon, napríklad po vzore Nórska alebo Holandska,“ hovorí vedec Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny. Nemusí ísť pritom o nereálny koncept. Podľa bratislavského primátora Nesrovnala pripadá táto možnosť do úvahy. „Tieto veci sa dajú robiť aj u nás, v Bratislave. Aj zákaz vjazdu dieselových áut do centra by sa dal riešiť, no ide o vec, ktorá musí byť vydiskutovaná s občanmi,“ povedal koncom týždňa.
Mesto tiež uvažuje o znížení parkovného pre elektromobily až o polovicu. Ďalším riešením by mohlo byť podľa Ača zavedenie uhlíkovej dane. Čiže väčšej dane pre tých, ktorí stále jazdia na benzín. V zahraničí už pritom funguje napríklad nižšia daň na elektromobily či priamo dotácia od štátu pri kúpe elektromobilu, ktorá má ľudí k prechodu na „zelený“ pohon motivovať. Odborníci tiež upozorňujú na to, ako môže pomôcť výstavba záchytných parkovísk, podpora cyklistiky či výstavba bratislavského obchvatu D4/R7.
Energetické a efektívne
Bratislava má stále medzery aj v energetike, zhodujú sa odborníci. Ide pritom o problém väčšiny európskych miest. „Viac ako 40 percent energie v Európe míňame na vykurovanie a chladenie budov. Toto číslo dokážeme radikálne znížiť. Musíme vytvoriť vhodný strategický rámec na to, aby bolo naše bývanie menej energeticky náročné,“ povedal Šefčovič. Podľa vedca Alexandra Ača by bolo riešením, ak by sa povolili stavať už iba energeticky pasívne domy. Čiže také, ktoré nepotrebujú klasické vykurovanie a väčšinu tepla čerpajú z geotermálnej energie či zo slnka. Platí pritom, že energetická náročnosť takéhoto domu je až o 90 percent nižšia než pri obyčajnom rodinnom dome. Brusel sa preto už teraz snaží presadzovať koncept takzvaných „smart budov“. Práve tie prepájajú najmodernejšie energetické systémy s digitálnymi inováciami a pripojením na internet. „Výsledkom by mali byť vyššie úspory, čistejšie životné prostredie a väčší komfort pre obyvateľov. Ale je to beh na dlhé trate a investícia, ktorá sa vráti až po rokoch,“ hovorí energetický expert portálu Euractiv Pavol Szalai. Na Slovensku je tento koncept zatiaľ iba v plienkach. „Smart“ sa pritom nemá stať iba hlavné mesto, ale časom aj tie ostatné.
Čo sú to „chytré“ mestá
Ide o mestá budúcnosti, ktoré sú plne ekologické, no zároveň vďaka digitálnym technológiám a pripojeniu na internet poskytujú občanom čo najväčší komfort. Inovácie sa využívajú vo všetkých stránkach života: v doprave, bývaní, energetike, školstve, zdravotníctve, odpadovom hospodárstve, či v službách.
Bratislava musí nájsť hranice
Robert Špaček, profesor Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Slovenskej technickej univerzity, pre HN:
Je ešte priestor na rozrastanie sa hlavného mesta?
Bratislava, ako aj iné mestá by sa nemala rozrastať formou „urbánnej kaše“ vo svojom okolí a zázemí. Udržateľné, ekologicky vyvážené mesto má byť intenzívne vo svojich hraniciach.
Čo by sa muselo spraviť, aby sme ho mohli označiť za udržateľné mesto?
Mestské zastupiteľstvo by si muselo osvojiť občianske záujmy aspoň prevažne voči ekonomickému konjunkturalizmu.
V čom sú výhody a silné stránky Bratislavy?
Výhodou je jej geografická poloha. Dunaj s nábrežím a priľahlé oblasti lužných lesov sú ešte stále neopakovateľná príležitosť, aj keď sa tu stalo príliš veľa chýb. Rovnako lesopark a lesy okolo mesta. Veľkou rezervou sú verejné priestory v meste. Príkladom môže byť v tomto smere aj New York.
Čomu bude Bratislava čeliť do budúcna aj vzhľadom na klimatické zmeny? Je na to vôbec pripravená?
Bratislava objektívne čelí tomu istému čo Viedeň, Brno a iné mestá. Konkrétne ide o nárast teplotných maxím v lete, o zmeny štruktúry zrážok v priebehu roka. Odborníci pripravujú adaptačné stratégie na zmenu klímy, otázka je, či sa stanú politickou prioritou. Mestá, ktoré si zelené, nízkouhlíkové a osvojili si iné stratégie ako politický program, majú v tomto smere náskok.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
