Ministri financií pristupujúcich krajín sa zhodli na tom, že návrh Európskej komisie, podľa ktorého by priemerné výdavky rozpočtu EÚ v rokoch 2007 až 2013 mali byť 1,14 percenta z HDP únie, je dobrý základ na rokovanie. Po piatkovom stretnutí ministrov financií z budúcich členských štátov EÚ to uviedol minister financií Ivan Mikloš. Definitívnu verziu rozpočtu by mal do konca roka 2005 schváliť Európsky parlament.
Prípadné znižovanie výdavkov únie by však podľa ministrov nemalo ísť na úkor kandidátskych štátov. "Existuje medzi nami väčšinová zhoda, že ak by predsa len k nejakému zníženiu došlo, prednostne by sa mali krátiť výdavky do odvetví s nižšou pridanou hodnotou, medzi ktoré patrí napríklad poľnohospodárstvo," povedal Mikloš.
Ministri sa zhodli aj na potrebe zjednodušenia výpočtu vlastných rozpočtových zdrojov únie. Ten by mal pritom vychádzať najmä z hrubého národného produktu a tradičných vlastných zdrojov, medzi ktoré patria odvody z cukru, clo, ktoré sa vyberie na hraniciach a poľnohospodárske poplatky z produkcie dovezenej z tretích krajín. Ministri pritom odmietli myšlienku zavedenia spoločnej európskej dane. Čerpanie zdrojov z únie by sa podľa väčšiny z nich malo predĺžiť z dvoch na tri roky.
Štátni finančníci sa kriticky vyjadrili k benevolentnému postoju únie k Nemecku a Francúzsku, ktoré už niekoľko rokov neplnia Pakt rastu a stability a neplatia za to sankcie. "Zhodli sme sa na potrebe rovnakého posudzovania plnenia paktu bez ohľadu na veľkosť a význam krajiny," skonštatoval Mikloš. Ak by sa v budúcnosti na pôde EÚ otvorila otázka paktu, ministri sú za to, aby sa neoslaboval princípy fiškálnej zodpovednosti. Do eurozóny chce každá kandidátska krajina vstúpiť čo najskôr a čo najmenej sa chce zdržať v európskom systéme devízových kurzov ERM II.
Spoločný postup v dôchodkovej reforme
Slovensko sa spolu s väčšinou ostatných kandidátskych krajín bude usilovať o to, aby sa náklady na dôchodkovú reformu nezapočítavali do politického hodnotenia maastrichtských kritérií. Eurostat, oficiálny štatistický úrad EÚ, vo februári zverejnil stanovisko, podľa ktorého by sa tieto náklady mali zarátavať do deficitu verejných financií. "Takáto interpretácia fiškálnych nákladov by bola prekážkou pri uskutočňovaní penzijných reforiem," zdôraznil Mikloš. Ak by si názor Eurostatu osvojila aj Európska komisia, spomalilo by to nevyhnutné zmeny v dôchodkových systémoch členských štátov a zvýšilo riziko bankrotu verejných financií.